暗网禁区

(Esej)

František He膷ko (1905 – 1960) bol básnik aj prozaik. Napísal tri zbierky básní (Vys钮ahovalci, Na pravé poludnie, Slovanské verše), romány 膶ervené víno, Drevená dedina a román Svätá tma nedokon膷il. Ako redaktor a publicista pôsobil vo viacerých novinách a 膷asopisoch (napr. Ro木nícke noviny, Mati膷né 膷ítanie).

Román 膶ervené víno bol v roku 1976 sfilmovaný re啪isérom Andrejom Lettrichom v obsadení známych hercov, ako Štefan Kvietik, Emília Vášáryová, Michal Do膷olomanský, Eva Krí啪iková, Zuzana Kocúriková, Vilma Jamnická, Vladimír Durdík st. a mnoho 膹alších.

„Otcovi cenzurovali aj Drevenú dedinu. Pamätám sa, 啪e sa na to ve木mi hneval. Dozvedela som sa, 啪e v archíve Matice slovenskej táto necenzurovaná verzia románu je. Dedin膷ania Drevenej dediny teraz 啪iarlia, 啪e 膶ervené víno vyšlo a Drevená dedina nie.“

 Magdaléna Hajnošová, dcéta Františka He膷ka

Najnovšie vydanie He膷kovho románu 膶ervené víno (Matica slovenská 2013) upúta u啪 tým, 啪e v 艌om pribudol atraktívny podtitul. Na väzbe a na titulnej strane 膷ítame: necenzurovaná verzia. Román vyšiel v roku 1948, ale pre neskoršie vydania sa pôvodný text upravoval a upravovaný vychádzal po膷as celej éry socializmu i neskôr. Terajšiu necenzurovanú verziu pripravila dcéra Františka He膷ka Magdaléna Hajnošová, ktorá zárove艌 pripojila k vydaniu obsa啪ný doslov s mnohými konkrétami, osvet木ujúcimi vznik románu. 膶o sa menilo po prvom vydaní 膶erveného vína? Stru膷ne povedané, redukovali sa nábo啪enské motívy, ktorých bolo ve木a, zmizla erotická scéna a zmenilo sa aj celkové ideové vyznenie románu. Prvé vydanie vyšlo tesne po komunistickom prevrate a ten radikálne zmenil spolo膷enské smerovanie, ekonomickú základ艌u aj ideologickú nadstavbu, 膷o zasiahlo celú umeleckú sféru.

František He膷ko za膷al dielo písa钮 v roku 1943 a dokon膷il ho – ako spomína – v lete 1948. Pôvodne išlo len o rozhlasové rozprávanie o matke, ktoré vzniklo na podnet redaktora Jána Kostru. He膷ko sa však k téme ustavi膷ne vracal a dop暮艌al ju, a啪 vznikol rozsiahly román. Pôvodne vyšiel v troch zväzkoch a je nielen o matke, ale o celej He膷kovej rodine 膷i he膷kovskom rode – sám sa štylizoval do jednej z hlavných postáv (Marek). Autor siahol po jej dramatickej histórii a rozviedol ju v širokom epickom geste a 啪ivým expresívnym jazykom jej dodal patri膷nú š钮avu (predtým písal úsporné verše). Je to história západoslovenskej vinohradníckej rodiny na  pozadí spolo膷enských a ekonomických pomerov 膷iasto膷ne pred, no najmä po prevrate. A je to zápas s prírodou (vinice ohrozuje peronospóra), ale aj mladých s generáciou otcov a predovšetkým s 木udskou chamtivos钮ou a bezoh木adným hospodárskym prostredím. Na konci 膷aká rodinu jediné mo啪né východisko – krach. No mladá dvojica (Marek a Lucka), dôverujúc svojej láske, sa vydá za novou budúcnos钮ou.

Editorka Magdaléna Hajnošová vrátila román do prvotnej podoby, ale dve zmeny ponechala: taktie啪 vynechala erotickú scénu z pôvodného vydania, ktorá sa jej nezdala prive木mi realistická, a ponechala aj zmenený koniec. Ten originálny, &产诲辩耻辞;谤耻啪辞惫辞辞辫迟颈尘颈蝉迟颈肠办&测补肠耻迟别;&濒诲辩耻辞;, napísal autor, ako sama spomína, na 啪iados钮 svojej 啪eny Márie Jan膷ovej, ktorej sa za啪iadalo š钮astného konca. Treba poveda钮, 啪e tieto zmeny románu prospeli. Aj pôvodné ideové vyznenie celého príbehu, v duchu kres钮anskej lásky, autor zdrsnil a zreálnil. Najviac zásahov sa týka nábo啪enských motívov a scén. Editorka zdôraznila, 啪e jej otec bol u啪 od mladosti ateista a nábo啪enskými motívmi chcel len ilustrova钮 vtedajšiu dedinskú realitu a dobovú atmosféru. Pritom je skeptická, komu pri膷íta钮 onú redukciu takýchto textov. Pod木a nej „nikto u啪 neodpovie na otázku, 膷i boli tieto 膷asti vynechané nariadením cenzora, alebo ich vynechal sám autor“.

Pravdepodobnejšie je, 啪e zmeny urobil sám autor. Nebol toti啪 jediný. V novej politickej a ideologickej situácii viacerí spisovatelia siahali na pôvodné texty (išlo o knihy, ktoré vyšli po roku 1945) a menili rozli膷ným spôsobom ich ideový odkaz. Urobila tak Margita Figuli v novele Tri gaštanové kone a v románe Babylon. Vynechala v nich celú nábo啪enskú nadstavbu, inšpirovanú Bibliou. Na svoj text siahol aj Dominik Tatarka (po verejnej kritike) v románe Farská republika (tam išlo najmä o erotickú scénu). Takých príkladov by sa našlo viac. Pochopite木ne, bol tu tlak, ktorému autori pod木ahli. Pokia木 ide o román 膶ervené víno, ešte v roku 1956 na II. zjazde Zväzu 膷eskoslovenských spisovate木ov (bol to jeden z prelomových zjazdov) Vladimír Miná膷, autor referátu o slovenskej próze, vyzýval Františka He膷ka, aby ho ideovo prerobil. Zále啪alo mu na tom, lebo dielo hodnotil ako jeden z najlepších povojnových románov: „Myslím si, 啪e jednou z najvá啪nejších povinností Františka He膷ka vo膷i 木udu i vo膷i literatúre je prepracovanie 膶erveného vína, nie tak, 啪e by ho zvonku natrel triednymi farbami, ale tak, aby neúchylne a neúprosne dobojoval takmer beznádejný zápas o 木udské š钮astie, aby sa neuchýlil od pravdy, ktorá je prerodom boja, nie tolstojovského odpúš钮ania.“ Tolstojovské odpúš钮anie je kres钮anské odpúš钮anie. A He膷ko ho v jednej chvíli, nie síce neúchylne a neúprosne, nato木ko bojovný ako Miná膷 zas nebol, oslabil. A tak si po膷ínal aj s redukciou nábo啪enských 膷astí. Viac a presnejšie by sa dalo o celej zále啪itosti poveda钮, keby sme prezreli jednotlivé vydania, preto啪e sa zdá, 啪e išlo o dlhodobejší proces. To je však úloha pre textológov. Dobe primeranejšie by bolo, 啪e nešlo o cenzúru, ale o autocenzúru.