ղľáԾ
Biblia
Bratislava, Ikar – Spolok svätého Vojtecha 2006
Úvod kjednotlivým spisom Jozef Heriban SDB
Ilustrácie Gustav Doré
Slovo biblia znamená vslovenčine knihy. Biblia sveľkým B dostala názov od sv. Jána Zlatoústeho v4. storočí, vdobe keď bola kánonizovaná jej terajšia katolícka podoba: Starý zákon má 46 spisov aNový zákon 27 spisov. Rozsahom je Nový zákon zhruba štvrtinou zo Starého, no spoločnú majú makrokompozičnú osnovu, rozdelenie na dejepisné, poučné aprorocké skupiny spisov. Spisy sa nazývajú aj knihy, preto sa etymologické zdôvodnenie okrídleného označenia „kniha kníh“ vzťahuje kjej objemnej štruktúre. Samozrejme, vzhľadom na dlhodobú vydavateľskú úspešnosť vcelosvetovom meradle figuruje dané označenie ako prestížna charakteristika spomedzi všetkých existujúcich kníh. Zrejme vtom najpodstatnejšom význame je knihou kníh pre svoje autorstvo: Boh vnej zjavil samého seba, aj preto sa tento „zápis“ nazýva Sväté písmo.
Biblia vznikala asi 1500 rokov (od 1300 pred Kr. do 200 po Kr.), odhaduje sa, že Boh inšpiroval kvzniku Písma zhruba 40 autorov, jej prekladateľov sú tisíce, veď napríklad do 13. storočia, keď ešte nebola kníhtlač, poznáme vyše 5000 rukopisov Nového zákona, nuž anespočetne je jej vykladačov, komentátorov, exegétov. Podrobnejšiu faktografiu ku všetkým textom Biblie vtomto vydaní uvádza profesor biblických vied na Pápežskej saleziánskej univerzite vRíme J. Heriban.
Biblia platí ako spoločný kánon pre judaizmus akresťanstvo. Vjudaizme je vtakomto kontexte záväzný Starý zákon, spoločne sa jeho knihy nazývajú Tanach, častejšie ich poznáme pod názvom Tóra. Kresťanstvo svyše dvomi miliardami veriacich dominuje svetovým náboženstvám anajnovšie preklady Biblie sa rodia vAfrike aÁzii. Aj posledné ztroch súčasných monoteistických náboženstiev, islám, odkazuje vKoráne na Tóru (arabsky Taurát) i na Evanjeliá (arabsky Indžíl). Prorokovi Muhammadovi zvestoval Korán v6. storočí archanjel Gabriel, ten, čo zvestoval Panne Márii narodenie Ježiša, ten, ktorý trúbením ohlási koniec sveta, napokon aj ten, ktorého podoba vychádza zo zobrazení prastarého okrídleného božstva zoroastrizmu Ahura Mazdu... Keby sme išli ešte ďalej, zistili by sme, že Bhagavadgíta má vhinduizme obdobné postavenie ako Nový zákon vkresťanstve alebo to, že Buddha 500 rokov pred Kristom bol ako on zkráľovského rodu abol počatý nadprirodzene. Zhodou okolností dosiahol nirvánu sediac pod figovníkom, zMatúšovho evanjelia je zas známy zázrak, keď Ježiš preklial neúrodný figovník aten uschol; tým ukázal učeníkom, že svierou môžu všetko, aj povedať vrchu, aby sa hodil do mora (Mt 21, 17-20). Avšak aj pri tejto nekonečnej intertextovosti ainých súvislostiach a paralelách, vktorých sa znovu potvrdzuje výnimočná historicita, religiozita, kultúrnosť, umeleckosť,filozofia Biblie, asnáď predovšetkým láskavá intimita vzťahu Boha ačloveka naplnená vspasiteľstve Ježiša Krista, sa dá urobiť zjednodušená rekonštrukcia vydávania Biblie. Pôvodne bola napísaná vhebrejčine, aramejčine agréčtine. Pre katolíkov bol východiskový preklad sv. Hieronyma do latinčiny: ճܱáٲ (po II. Vatikánskom koncile: DZܱáٲ – podľa nej sú vtomto vydaní knihy Nového zákona), pre pravoslávie staroslovienska Biblia preložená sv. Cyrilom asv. Metodom, pre evanjelikov preklad do nemčiny od Martina Luthera aKralická Biblia. Juraj Palkovič preložil v19. storočí Bibliu do bernolákovčiny, nopreklady do aktuálneho jazyka sú zpozície katolicizmu jednou zprimárnych úloh Spolku sv. Vojtecha od jeho vzniku roku 1870. Prvý diel Nového zákona (Evanjeliá) vyšiel roku 1913, Starý zákon sa kompletizoval v30. rokoch, odvtedy nasledovali ďalšie vydania. Vydavateľstvo Ikar vydalo Bibliu svybranými časťami k populárnym litografiám Gustava Dorého pred štyrmi rokmi. Spojenie odbornej skúsenosti ašikovného marketingu prináša do adventného „času očakávania“ kompletnú katolícku Bibliu, teda aj sdeuterokánonickými knihami (apokryfmi), ktoré neuznal judaizmus aevanjelické kresťanstvo. Kovová razba na čele obálky svýjavmi zJežišovho života aso symbolmi štyroch evanjelistov vkruhoch na okrajoch odkazuje na vzácne staré vydania a znásobuje veľkorysý dojem ešte pred otvorením tisícky strán doplnených ilustráciami, poznámkami,mapami a na prvých stranách spredtlačenou rodinnou kronikou určenou pre zaznamenanie dôležitých rodinných udalostí. Starozákonný prorok Ezechiel podľa príkazu Boha zjedol zvitok Biblie achutil mu ako med (Ez 3, 1-3) – keby sme sa zahryzli do tejto, akurát by sme si zlomili zub, vistom zmysle je to však vždy pravdivejšie a úprimnejšie, ako urobiť znej len pekné hrozienko vianočnej atmosféry.
Radoslav Matejov
