��������

Hlavná hrdinka žije do svojich sedemnástich rokov na malom bretónskom ostrove. Jej otec, nórsky námorník Thure, ju zoznamuje s fascinujúcim svetom kníh a strýkovia ju brávajú na rybačku. Mlčanlivá matka vedie rodinnú kaviareň, v ktorej spolu s kávou predáva aj náboje. Svojich rodičov vníma Liv Maria takto: „Otec bol čitateľ a matka bola hrdinka. Otec miloval príbehy a matka bola ich postavou. Jana Eyrová, Molly Bloomová, Anna Kareninová a Mado Tonnerrová vo svojej kaviarni.“ (s. 9) Láska rodičov sa pre Liv Mariu stáva pilierom, o ktorý sa možno v strastiach života oprieť, ale aj nedosiahnuteľným ideálom.

Než dovŕši plnoletosť, stane sa obeťou sexuálneho obťažovania. Matka ju pošle za tetou do Berlína, snažiac sa ju ochrániť. Pred nástrahami osudovej lásky ju však neochráni. V Berlíne sa Liv Maria zamiluje do svojho učiteľa angličtiny – staršieho ženatého muža, ktorý má doma v Írsku dve deti. Fascinujú ju jeho úvahy o jazyku a literatúre a možno v ňom tak trochu vidí aj svojho otca a v príbehu ich lásky príbeh lásky svojich rodičov. Fergus sa však vracia do Írska a napriek sľubom sa už neozve. Liv Maria prichádza pri autonehode o milovaných rodičov a vracia sa do Bretónska, aby prevzala rodinnú kaviareň. Nedokáže sa však napojiť na svoj predchádzajúci život – príliš veľa sa toho zmenilo, priveľa stratila a svet sa jej v Berlíne otvoril do šírky. Odcestuje do Čile a vďaka svojej šikovnosti a odvahe sa z nej stane nezávislá a bohatá žena. Spolu so ženatým milencom Carrarom zarobí veľa peňazí na sieti hotelov a neskôr aj obchodovaním s dostihovými koňmi. Po slede sklamaní sa v kníhkupectve zoznámi s mladým Írom Flynnom – milovníkom stromov pracujúcim na píle – ich ľúbostný príbeh má veľmi rýchly spád: svadba, tehotenstvo, spoločný návrat do Európy a rozhodnutie usadiť sa v Írsku. Zdá sa, že Liv Maria konečne našla svoje šťastie a všetko do seba krásne zapadá – cíti z Flynna vôňu vianočných sušienok, ktoré jej piekol otec, vôňu viacerých silných mužov, ktorých v živote poznala a mala rada, a dokonca aj vôňu matky, ktorú považovala za stratenú. No na návšteve u svokry Liv Maria zistí – a tým sa zápletkám ako z telenovely nasadí koruna – že Flynn je synom jej prvej lásky. Keďže Fergus je už dávno mŕtvy (zomrel po páde zo schodov prakticky hneď po návrate do Írska), Liv Maria sa rozhodne pravdu nikomu neprezradiť. Vybuduje si svoj nový život s Flynnom na neúprimných základoch a hrozí sa odhalenia...

Hoci románu nemožno uprieť istú príťažlivosť, za ktorú vďačí aj svižnému tempu pripomínajúcemu prázdninovú jazdu rýchlikom, odhalenia a nepravdepodobné zhody náhod na spôsob červenej knižnice mu na kvalite značne uberajú. A takisto prehnaný dôraz na silné ženské postavy, zrejmý už z úvodného citátu od Faulknera: „Pretože ženy sú úžasné. Zvládnu čokoľvek, pretože sú dostatočne múdre na to, aby vedeli, že so starosťami alebo nešťastím možno spraviť len jedno: prejsť nimi a vynoriť sa na druhej strane.“ (s. 5) Liv Maria sa z bezbrannej obete (sexuálneho obťažovania aj zvodcovstva skúseného záletníka) stáva silnou a neohrozenou ženou, ktorá sa nenechá ničím a nikým spútať. Jej matku Mado zasa manžel Thure prirovnáva k divokému stromu – oproti jabloni zo sadu „je menšia, tvrdšia, vyžaduje si viac jemnosti, aby ju človek miloval. Ale je taká preto, lebo ju nič a nikto neohne. Vyberá sa po ťažkých cestách, akoby žiadne iné nepoznala.“ (s. 11) Mado však nenadobúda hĺbku a ostáva idealizovanou hrdinkou – čitateľ sa nikdy poriadne nedozvie, po akých ťažkých cestách sa vyberala a čo na nej bolo až také výnimočné.   

Celkový dojem z románu trochu vylepšujú vnímavé postrehy o živote, ľuďoch a vzťahoch, napríklad: „V živote si neustále kladieme otázky, pomyslela si Liv Maria, a predsa netrávime veľa času premýšľaním o všetkých otázkach, ktoré sme si nikdy nepoložili. Míňajú nás ako spôsoby videnia, ktoré nám nie sú vlastné.“ (s. 114) Alebo: „až oveľa neskôr zistila, že na začiatku netúžila po jeho srdci, ale po jeho vedomostiach, skúsenostiach, bohatstve pamäti dospelého muža. Dá sa niekoho naozaj milovať bez toho, aby sa stal vaším učiteľom?“ (s. 37) Ani pri takýchto úvahách sa však autorka niekedy neubráni lacnému pátosu, ktorý je vlastný celému románu.