ղľáԾ
DzDzá
Anton Straka: Starý otec, Džony aja
Žilina, Knižné centrum 2003
Významná je dedikácia knižky: Venujem svojim vnúčatám. Rozprávanie oživote šesťročnej siroty Matúša ustarých rodičov včasoch vojny na kysuckom hradle - na železničiarskej samote za dedinou. Osirelé súžitie so starkými bez rovesníkov mu spestrí psík Džony, ahoci oňho neskôr príde, do jeho života vstupuje širší svet: škola, vojna vpodobe frontových vojakov, no aj transport. Rozprávanie väčšmi blízke memoárovej próze než literárnym dobrodružstvám. Text plynie hladko, aj keď je vňom veľa príznakových slov. Nielen pre ne (pre ich osvetlenie), ale aj pre zosobnenie dávnych čias môže byť dieťaťu užitočná aj príjemná prítomnosť staršieho spoločníka, ktorý tie časy poznal sám, či zbezprostredného rozprávania vrodine.
-sub-
Pat Moonová: Toto nesmieš čítať. Pinkine najtajnejšie tajomstvá
Bratislava, Regent 2003
Preklad Ida Čierna
K Tajnému denníku Adriana Mola od Sue Townsendovej, Angus, bozk atrapasy aSom OK, nemám bikiny od Louise Rennisonovej pribudli zápisky ďalšej pubertiačky. Pinka má vsvojich dvanástich rokoch starostí až-až. Mení školu ado ich čisto dámskej rodiny zrazu vtrhol chlap, ktorého narábanie skladivom, skrutkovačom ainými pracovnými nástrojmi vyvoláva ujej mamy (mimochodom len o16 rokov staršej ako Pinka) nadšenie, ako keby bol akčným hrdinom. Pinkino žiarlivé intrigovanie voči maminmu priateľovi, láska k,,prisvojenej“ starkej, priateľstvo so spolužiačkou Cassie avrúcny vzťah kzajacovi vytvárajú podhubie pre množstvo vtipných situácií. Okrem zábavy kniha nenásilne aláskavo vychováva ktolerancii, zodpovednosti a láske.
-bi-
Lessmann, C. B.
Kamošky II. Bláznivá puberta
Ružomberok, Epos 2003
Preklad Dagmar Mehešová
Druhý diel rozprávania oexperimentálnom penzióne, kde bývajú dievčatá v byte asamy hospodária, veľmi realisticky vykresľuje životné príbehy obyvateliek. Všetky sú pubertiačky ako vyšité. Autor veľmi výstižne ahodnoverne opisuje ich vnútorný svet a vzťahy, kontrast medzi tými, ktorí žijú vusporiadaných rodinách, aosamelosťou dievčat zpenziónu. Magda, Laura, Jazmína iNicola si počínajú na vlastnú päsť. Často narazia, lebo ich nemá kto vystríhať, vkaždom prípade sú však prirodzené aúprimné, ato je dnes tiež už hodnota, ktorú nestretávame na každom kroku.
-gro-
