Básne Ingrid Lukáčovej (...) intenzifikujú estetickú silu básnického slova voči nášmu svetu. Harmonizujú ho, znepokojivé polohy zatláčajú do úzadia, atak vytvárajú čitateľovi bezpečný priestor na zastavenie sa, vydýchanie, poobzeranie sa po okolitej krajine, čím uskutočňujú svoj poetický princíp.
(...) Autorka sa neusiluje oakýsi bezpohlavný prístup kživotu, ktorý sa často prikrýva rúškom feminizmu. Naopak, tvrdohlavé akcentovanie ženského vnazeraní na veci audalosti okolo nás, ju tak trochu vyčleňuje zkontextu súčasnej poézie, takej podliehajúce ošiaľom módnych, no najmä úpadkových esteticko-filozofických špekulácií.