ղľáԾ
Ľudmila Pastierovánám predkladá knihu zloženú zrôznych textov, fotografií dokumentov, aby sa zachovalo to, čo Oleg pripravoval za čo on niektorí jeho spolupracovníci boli prenasledovaní proskribovaní.
Ani 17. novembrom 1989 sa obdobie samizdatu akosi neukončilo. „Ekonomické pohyby, neradostné pohľady do budúcnosti literatúry, vzťahy medzi spisovateľom štátom – to všetko nás núti aj naďalej uvažovať osamizdate ako ozáchrannej veste literatúry, knihy aj jej tvorcu,“ napísal pred rokmi Oleg Pastier (1952 – 2018).
Prvé vety vknihe Fenomén samizdat znejú takto: Kniha – koláž spomienok je venovaná priateľom Tomášovi Petřivému, básnikovi publicistovi, ktorý zomrel za dodnes neobjasnených okolností vroku 1986, Igorovi Kalnému, ktorý ukončil svoj život dobrovoľne vroku 1987 Ráchelovi (Vladimírovi Archlebovi), ktorý nás predčasne opustil vroku 2007. Úvod vknihe (nedatovaný) je ešte od Olega Pastiera. Základné, čo napísal predtým, než začal charakterizovať históriu komunity ľudí, „ktorí sa vroku 1979 rozhodli vydávať knihy zakázaných autorov orok neskôr vytvorili redakčnú radu bratislavského samizdatového časopisu Kontakt“, bolo predsavzatie, že skupinu obdobie samizdatu nebude glorifikovať. Uvedomoval si, že ani 17. novembrom 1989 sa obdobie samizdatu akosi neukončilo. „Ekonomické pohyby, neradostné pohľady do budúcnosti literatúry, vzťahy medzi spisovateľom štátom – to všetko nás núti aj naďalej uvažovať osamizdate ako ozáchrannej veste literatúry, knihy aj jej tvorcu.“ (s. 5) Spomenutá skupina zroku 1979 vydávala dva časopisy – Fragment Ktie vroku 1988 zlúčila do jedného snázvom Fragment K. Po roku 1989 ho Oleg Pastier vydával ako Fragment po jeho predčasnej smrti sa časopis „vytratil“, čo je škoda.
Odkrývanie skrytého
Ľudmila Pastierová, manželka Olega Pastiera jeho blízka spoločníčka pri vydávaní samizdatov vo vydavateľskej činnosti, nám predkladá knihu zloženú zrôznych textov, fotografií dokumentov, aby sa zachovalo to, čo Oleg pripravoval za čo on niektorí jeho spolupracovníci boli prenasledovaní proskribovaní. Žiada sa odcitovať zo slov Alexandra Balogha na jednej zúvodných strán knihy Fenomén samizdat. „Samizdat bol médiom, ktoré vypovedalo ostave totality zároveň osile opozície.“ (s. 8) Takmer 38-tisíc knižných jednotiek vyše tritisíc titulov periodík od 50. do konca 80. rokov je archivovaných vunikátnej pražskej knižnici Libri prohibiti zbierka je, ako píše A. Balogh, zapísaná do zoznamu UNESCO Pamäť národa.
Zostavovateľka Ľudmila Pastierová rozčlenila knihu do siedmich kapitol, vktorých je vyše dvadsiatka autorov, ak ktomu pripočítame rozhovory iné žánre, tak osobností, ktoré rozvíjali samizdatové hnutie pohybovali sa vundergrounde, je neporovnateľne viac. Kniha svojou kolážovitou kompozíciou pripomína tie zvydavateľstva F. R. § G., ktoré pripravoval ešte Oleg Pastier ktoré mali značku rodinného striebra. Zostavovateľka dokázala dať do knihy negatívne ipozitívne dokumenty, texty, fotografie, faksimile pod., poskytujúce obraz odobe ľuďoch, ktorý treba zachovať nielen ako spomienku, ale najmä ako memento. Lucia Čarná vysvetľuje, čo je samizdat, načrtla jeho históriu unás ivo svete. „Samizdatové aktivity sa vyskytujú vkaždej epoche, vktorej sa obmedzuje sloboda tlače prejavu.“ (s. 9) Oleg Pastier uverejňoval na pokračovanie roku 1991 včasopise Fragment text Zhistórie bratislavského samizdatu, čo tvorí ďalšiu kapitolu tejto knihy. Nasledujú texty zo samizdatov Fragment Kontakt, zpublikácií zčasopisu Fragment po roku 1989. Sú tu aj ukážky zBaloghovej knihy Strážca pamäti, zHučkovej knihy Eugen Gindl – Na hrane možného, zrukopisu I. Hoffmana Ozvena samizdatu iSprávy kontrarozviedky ZNB vBratislave od Jerguša Sivoša (Rok 1989 na oddelení boja proti pravicovému oportunizmu). Amedzi tým množstvo obrazového materiálu. Možno sa domnievať, že texty vrôznych typoch písma naznačujú pôvod jednotlivých dokumentov.
Pastierov text Zhistórie bratislavského samizdatu nie je iba prostou informáciou odobe normalizácie. Oleg Pastier nám ponúkol vpozostalostných pamätiach svoj charakteristický štýl, svoj postoj kdobe, jemnú iróniu na relatívne malej ploche priniesol bohatý obsah odobe, normalizácii vredakciách, na vysokých školách, vo vydavateľstvách vedeckých ústavoch a „z vysokoškolských katedier zaznieval hlahol straníckych uznesení. Bol to čas osobných tragédií, ponižujúcich sebakritík, verejných ineverejných urážok šikanovania.“ (s. 13) Píše, že osobný kontakt so spisovateľmi zokruhu Charty 77 pražského undergroundu formoval bratislavský samizdat.
Šedá zóna kultúry
Vknihe zaberajú, prirodzene, najviac priestoru informácie očasopise Kontakt, ktorý bol prvým naozajstným samizdatovým časopisom spravidelnou periodicitou od roku 1980. Bol orientovaný na poéziu, esejistiku, publicistiku kriticko-informačnú časť; bohato ilustrovaný fotografiami, grafikami kresbami autori vňom publikovali väčšinou pod pseudonymom. Zostavovateľka uvádza autentické texty vslovenčine ivčeštine, často išlo otaké pôvodné literárne diela, ktorých oficiálne vydanie bolo odmietnuté, ktoré boli skartované alebo autori mali zakázané publikovať. Aj vtýchto súvislostiach vznikol pojem alternatívna kultúra či šedá zóna kultúry. 8. decembra 1983 vyšlo posledné, siedme číslo Kontaktu. Po rokoch sa Martin Šimečka včlánku História jedného časopisu zmieňuje otom, prečo Kontakt prestal vychádzať. Časopis bol dôležitý vtom, že „po dlhých rokoch beznádeje stagnácie vytvoril nezávislý, cenzúry zbavený priestor slobodného prezentovania názorov.“ (s. 77) Hlavná vlna samizdatových periodík prišla až vdruhej polovici 80. rokov (napr. časopis ٲí, časopis K, Bratislava/nahlas).
Koncom roku 1986 vznikol projekt nového samizdatového časopisu Fragment, ktorý založili Jiří Olič Oleg Pastier, spolu sčasopisom K (J. Buday, I. Hoffman, J. Langoš, M. M. Šimečka) vychádzal až do konca novembra 1989. Vcelej jeho histórii bola rovnoprávne zastúpená česká slovenská literatúra. Tieto dva časopisy ich knižná edícia sa dostali do svetového kultúrneho dedičstva. Veľmi zaujímavé je vrátiť sa kniekdajšiemu obsahu časopisov, často ktextom, ktoré väčšina záujemcov nemala možnosť včase normalizácie čítať. Vtom je zaujímavá kapitola Paralelné aktivity úzko súvisiace so samizdatom, vktorej sa okrem iného uvádza: „Rovnako ako spisovatelia občania angažujúci sa za dodržiavanie ľudských práv vtotalitnom systéme socialistického Československa, neslobodní profesijne diskvalifikovaní sa cítili aj všetci, ktorým bolo zakázané vystavovať vštátnych galériách alebo hrať svoju hudbu na verejnosti.“ (s. 185) Vnapätej politickej situácii začiatku roka 1989 bol Oleg Pastier niektorí ďalší redaktori časopisu Fragment zatknutí, na vydanie pripravené číslo Fragmentu K (1/1989) Štátna bezpečnosť zabavila vydania sa dočkalo až vdecembri 1989.
Piata kapitola predstavuje anketu zroku 1997 na tému samizdat, ktorej autorkou je Lucia Pastierová respondentmi E. Bondy, F. Gál, E. Groch, F. Guldan, I. Kadlečík, M. Kusý, P. Matejovič, F. Mikloško, J. Olič, F. Oravec, O. Pastier vjej závere je príspevok Ivana Hoffmana Ozvena samizdatu zroku 2022.
Za textom Zarchívu štátnej bezpečnosti nasleduje kapitola nazvaná Sebaobrana. „Samizdat Sebaobrana bol neoceniteľný pomocník pre ,robotníkov samizdatu‘, vktorom sa dozvedeli ozákladných ,pravidlách hry‘ medzi mocou jednotlivcom, oprávach občana voči vyšetrovaciemu aparátu ŠtB omožnostiach obrany.“ (s. 234)
Že sa tu predsa niečo zmení?
Zostavovateľka (a spoluautorka) publikácie Ľudmila Pastierová vDoslove ku knihe píše: „Napíšem teda na záver niekoľko spomienok na naše prežívanie osemdesiatych rokov vBratislave.“ (s. 251) Ľudmile Pastierovej sa podarilo vytvoriť autobiografický obraz na pozadí spoločenských udalostí najmä sveta paralelnej kultúry, ktorý jej pripadal ako nepremárnená šanca na dôstojnejší život. Záverečné slová ukončuje Ľudmila Pastierová textom dôležitej postavy tejto knihy – veršami Olega Pastiera: „Že sa tu predsa niečo zmení?/ Anebude treba uhýbať?/ To hovor svetlu po zotmení/ ja sa budem za nás báť.“ (s. 257)
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch ich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou jej znakom / interpretačné úvahy oknihách Medzi autorom čitateľom (Modrý Peter, 2018 2021).
Ľudmila Pastierová (ed.): Fenomén samizdat
Ivanka pri Dunaji: F. R. § G., 2022
