Recenzia
10.11.2022

Chata v slovenských horách

Klasická hororová zápletka – skupina kamarátov je na izolovanej chate vlese, kde ich začne prenasledovať nejaké zlo apo jednom ich zabíja. Slovensko sa zdá pre ňu ideálnym miestom. Naše hory alesy sú prešpikované chatami, mnohé zapadnuté vzarastených dolinách, iné zase stratené vrekreačných oblastiach.

Napriek tomu je to téma pomerne vyčerpaná, tak sa do nej málokto púšťa. Veď čo nové môže priniesť? Klasická zostava (športovec, panna, zhúlenec, dievčina ľahkých mravov), zvyčajný zloduch vpodobe vraha, incestného domorodca či mimozemšťanov ahromada krvi. Klišé ako vyšité!

Pred rokmi to presne tak skúsil E. Pocha. Kdievčenskej trojici sa vtedy pridala skupinka chlapov vstrednom veku, ktorí si chceli užiť zábavu ako za mladi. Jeho kniha Kontakt síce načrtla zaujímavo nefunkčné vzťahy medzi postavami, nemala však pre nedostatočné uplatnenie vdeji. Vtedy som si hovoril, že zápletka postavená na vzťahoch vo vyvražďovačke na chate je zbytočná, lebo nakoniec aj tak všetci umrú. Mýlil som sa, ale nebol to E. Pocha, kto mi to dokázal.

Nová kniha Petra Derňára jednoducho nesklamala. Už pri jeho debute Šdz predviedol, že rozumie, ako fungujú žánrové klišé avie sa snimi hrať. Takisto vie, ako rozmýšľa priemerný čitateľ afanúšik hororov avie ním aj účinne prostredníctvom textu manipulovať. Vo svojej druhej knihe Kladivo však dokázal, že to nebolo len šťastie začiatočníka.

Kladivo je podstatne jednoduchší apriamočiarejší príbeh ako Šdz, ale oto lepšie, lebo sa skôr dostaneme ktomu podstatnému. K napätiu.

To generuje partia tridsaťročných kamošov, ktorí sa pravidelne schádzajú na chatách. Tentoraz zablúdia do ošarpanej búdy blízko hraníc sPoľskom, lebo pandemická situácia im nedovolila nájsť nič lepšie. Tam sa začnú rozpletať ich zložité vzťahy, zatiaľ čo po jednom umierajú rukou neznámeho vraha.

Už len vzložení postáv necháva Derňár znalcov hororov na neznámej pôde. Typy, ktoré jeho charaktery reprezentujú, by sme skôr našli vchlapčenských dobrodružných románoch, než vslasheri. To znamená, že zvyčajné žánrové pravidlá neplatia aaj ostrieľaný fanúšik ide do príbehu naslepo. Toto sa mi na Derňárových knihách (zatiaľ) páči – nepodceňuje svojho čitateľa. Vie, že čitateľ vie, vakom je žánri aaké tu platia pravidlá. Preto autor niektoré znich ohýba, iné nahrádza alebo ignoruje. Fanúšik hororov atrilerov sa tak do istej miery ocitá na neznámej pôde, čo je len dobre. Tento žáner ťaží znapätia aprekvapenia. Zmena pravidiel robí príbeh nepredvídateľným, atak napätie iprekvapenie fungujú lepšie.

Kladivo je doslova originálne, hoci miestami čitateľ prekukne za fasádu. Ale pri rýchlom tempe, hraním sa so žánrovým klišé a stupňovaním napätia tu máme funkčný horor/thriler, ktorý udrží pozornosť zaujatých aj ostrieľaných fanúšikov žánrovej literatúry.

š Kladivo funguje skvelo iako detektívka. Práve preto treba akceptovať pomalší rozbeh. Prvých šesťdesiat strán – čo je takmer tretina knihy – je len vykresľovanie charakterov avzťahov medzi nimi. Toto naoko zbytočné naťahovanie naberá svoj význam neskôr, keď čitateľ dostane priestor hádať, kto je vrah. Každý ma nejaký motív či charakterový problém, ktorý ho pre pozíciu vraha predurčuje, apodozriví sú vždy prinajmenšom dvaja. Derňár šikovne do textu umiestnil dostatok pravých ifalošných stôp, aby bol čitateľ oidentite zla až takmer do úplného konca na pochybách. Bez rozsiahleho úvodu by to bolo ťažšie. Respektíve by sme si expozičné scény museli vytrpieť neskôr vtexte, čo by malo za následok úpadok tempa.

Netvrdím, že Kladivo je prevratný alebo mnohovrstvový akomplikovaný horor. Stále je to jednoduchá vyvražďovačka na chate. Ale autor poohýbal dostatok žánrových pravidiel, aby to pôsobilo sviežo. Mnohé stojí apadá na dobrom vykreslení charakterov. Atie sú vykreslené funkčne.

š povedomé slovenské prostredie tu hrá dôležitú rolu. Toto nie je horor, ktorý by sa dal univerzálne zasadiť do akéhokoľvek lesa. Teda, šlo by to, ale vnáznakoch máme dosť slovenských prvkov, aby sme chápali, že takéto niečo je možné len unás. Miestami síce ohýbame aj hranice reality, aby text fungoval, ale nie je to násilné avždy to slúži dobrému príbehu.

Kladivo je svižné asvieže mrazivé čítanie, ktoré má pomalý rozbeh, ale divoký dojazd. Aj skúseného čitateľa udrží vnapätí. Nejde ovysoké umenie, ale ako úniková aoddychová literatúra napĺňa svoju funkciu na sto percent avrelo ho odporúčam.

Peter Derňár: Kladivo

Bratislava: Lindeni, 2022