ղľáԾ
„Peklo, to sú tí druhí,“ napísal vo svojej hre Svylúčením verejnosti Jean Paul Sartre vroku 1944. Známy výrok býva interpretovaný tak, že situácie, kedy nás druhý vidia takých, akí skutočne sme, sú pre jednotlivca nežiadúce anepríjemné.
Naša vlastná myseľ nás chráni pred skutočným obrazom. Máme svoje tajomstvá, trináste komnaty, ktoré druhým nechceme odhaliť akeď do nich, bez pozvania, nazrú, desí nás to.
Podobnú tému vsebe nesie aj kniha Petra Derňára Adam aEva. Derňár vnej skúma rozpad ideálneho romantického vzťahu. Ako priestor mu neslúži nejaké tajomné bezčasie amiesto mimo reality, ale na prvý pohľad obyčajný rodinný dom pod lesom, do ktorého sa nasťahuje mladá mestská rodina. Titulní Adam aEva, sdvomi malými deťmi.
Vo veľkom priestore strácajú kontakt medzi sebou navzájom, ale isami so sebou, lebo síce zmenili miesto pobytu, presťahovali sa aj s traumami. AKým je Adam na záhrade, Eva sama vkuchyni, každý je uväznený sám svlastnými myšlienkami, ktoré začínajú nahlodávať ich vzájomný vzťah, navzájom sa pozorujú anamiesto toho, aby otvorene komunikovali, pozorujú sa, podozrievajú asystematicky si obracajú život na peklo. Zároveň sú niekým iným neustále pozorovaní.
Derňár obracia Sartrovu myšlienku naruby. Zatiaľ čo ufrancúzskeho filozofia vedie kpeklu nevyhnutnosť priamej konfrontácie akomunikácie, uDerňára je to práve jej absencia. Hlavné postavy nekomunikujú otvorene, lebo sa boja, že ich partner neprijme takých, akí sú.
Čo je jedna zniekoľkých chýb Derňárovej fabuly – manželia majú dve deti, sú spolu niekoľko rokov anevedia osebe zásadné veci. Je jasné, že ich vzťah je odsúdený na zánik, ak sa nestane niečo radikálne.
Derňár vnovej knihe skúša iný žáner. Po dvoch hororoch zabrúsil do vôd psychologického thrilleru. Nie je to veľká zmena, tieto žánre sa radi ačasto prekrývajú astačli by len drobné zmeny vtexte, aby sa Adam aEva zaradili kpríbehom na pomedzí týchto žánrov, ako je Psycho, Mlčanie jahniat č Sedem.
Predsa len štruktúra sujetu väčšmi pripomína horor než kriminálku. Máme tajomný úvod, prvá polovica slúži na zoznámenie sa spostavami, prostredím aich hriechmi, druhá je prešpikovaná aktami hrôzy ana záver máme nepríjemnú bodku.
Tu naráža čtateľ na druhý problém. Derňár otvára svoju knihu famózne, jeho jazyk je pestrý, miestami poetický anádherne vykresľuje scény. Postavy sa však zo začatku javia príliš ideálne. Sujet sa odvíja veľmi pomaly, na stole je priveľa možných zápletiek adej vlastne nikam nesmeruje anič sa nedeje prinajmenšom prvú polovicu. Chápem, že sa autor snaží budovať napätie pomaly, ale ja ako čtateľ som sa miestami nudil.
Potom asi vpolovici príde zlom. Dej naberie na šialenom tempe, napätie prudko vyskočí. Od druhej polovice sa nedá odtrhnúť. Sujet postupuje miestami až prirýchlo, postavy ani čtateľ nemajú priestor sa nadýchnuť, na chvíľu sa zastaviť. A pritom sú tu situácie, keď by emócie mohli viac vyniknúť.
Ato je zásadný problém. Pomalé budovanie napätia Derňárovi (zatiaľ) nejde. Je to veľká škoda, lebo kniha je to nápaditá, napínavá asprávne temná, len jej dlho trvá, kým príde kveci. Ato mnohých čtateľov môže odradiť. Škoda, že musím napísať, že ma prvýkrát Derňár mierne sklamal. Ale len mierne.
Peter Derňár: Adam aEva
Bratislava: Lindeni, 2022
