ղľáԾ
dzáMôj nežný blíženecje bolestivý. V citlivom slovenskom prekladePaulíny Šedíkovej Čuhovejsa začítame do strhujúceho príbehu lásky, krutosti akomplikovaných rodinných situácií: „Ide onás všetkých, či to chceme, alebo nie, sme navzájom pripútaní ako poondiate ťažné psy.“ (s. 102)
dzá Môj nežný blíženec je vporadí druhým románom gruzínskej autorky píšucej po nemecky Nino Haratischwili. Momentálne sa pripravuje aj preklad ďalších úspešných románov zaujímavej spisovateľky, ktorá má dar strhujúco rozprávať rodinné ságy. Už teraz sa môžeme tešiť na jej oceňovaný román Ôsmy život.
ʰí Môjho nežného blížencasa vyvíja zperspektívy ženskej postavy. Tridsiatnička Stella žije vHamburgu smanželom amalým synčekom. Jej rutinu naruší adoptovaný brat Ivo, ktorý sa nečakane zjaví vjej živote po dlhoročnej absencii. Stelina prítomnosť sa prepletá so zábleskami minulosti atraumatického detstva oboch protagonistov. Ivov príchod je znova „koniec, ktorým sa všetko začalo“. (s. 18)
Milosrdné fragmenty
Prvá časť sa skladá zpostrehov, spomienok aútržkov rozhovorov postáv. Fragmentovaný dialóg je zrkadlom prerušovanej avynechávanej minulosti. Sledujeme dvoch ľudí, ktorých trápia pocity viny asužuje túžba po intimite. Túžba, ktorá je brutálne deštruktívna. Pre vzťah Stelly a Iva je typická hyperbolizácia ahysterický pátos. Rodina chráni krehkú Stellu, nehovoria oIvovi, ich mileneckom vzťahu, drogových excesoch, ojej labilite. Nehovoriť je jednoduchšie. Apreto aj čitateľ musí príbeh zmätených detí aopustených mileniek skladať zrôznych fragmentovaných obrazov.
Ivo je syn milenky Stellinho otca. Iva sa po smrti jeho matky ujala Tulja, ktorá vychovávala aj Stellu ajej sestru. Veľkolepý rozpad rodín, ale aj prijatie nepokrvných príbuzných navždy poznamenajú život všetkých. Po smrti Ivovej matky sa Stella stane Ivovým spojencom a hovorcom, kým sa ich vášnivý azávislý vzťah neskončí haváriou na motorke. Ale Ivo sa po siedmich rokoch mlčania vráti aStellin život sa zároveň končí aj začína: „V toto ráno bolo spochybnené celé naše vydobyté spolužitie, naša každodennosť, naše zvyky, naše sľuby, to, čo máme spoločné ačo nás rozdeľuje, naše noci, naše dovolenkové plány anaše prázdniny, ktoré sme spolu tak radi pripravovali aorganizovali.“ (s. 29)
Grécka tragédia iBúrlivé výšiny
Stella opúšťa Nemecko, objavuje Gruzínsko, opúšťa manžela asynčeka, aby nanovo objavila Iva. Obsesívne hľadajú pravdu ominulosti tragických rodín, odhaľujú tajomstvá, násilie, zrady, prijatie aj odmietanie vkomplikovaných rodinách zmietaných politickými ahistorickými udalosťami. Kým ich detský vzťah symbolicky ukončila havária na motorke, dospelý príbeh sa končí Ivovou smrťou pri autonehode.
dzáové línie pripomínajú antické grécke tragédie: zrkadlenie podobných rodinných katastrof, nemožnosť zvrátenia osudu, ironickú ukrutnosť ľudského života a smrti. Stella sa vracia, vyrovnáva sa s rolou matky, pomaly sa odhodláva zmieriť sa so všetkými stratami. Môj nežný blíženec pohltí svojou autentickosťou aj jazykom ženskej duše. Je to citová dráma svojou intenzitou porovnateľná azda iba sBúrlivými výšinami Emily Brontëovej. VBúrlivých výšinách sa takisto konfrontuje vzťah adoptovaných súrodencov skonvenčnou manželskou láskou. Korektný atrochu malomeštiacky Mark zmizne zo Stellinho zorného poľa hneď, ako sa tam objaví Ivo: „Milujem ťa, Iva zminulosti, Iva zprítomnosti azbudúcnosti. Milujem ťa, možno preto, že sme boli takí osamelí, malí aslabí, apredsa sme to zvládli, pretože si potreboval moju reč, lebo mňa si si napriek všetkému vybral, aby som rozprávala za teba, keď si mlčal, dívala sa za teba na svet svojimi očami. Lebo si to odo mňa očakával adal mi tým úlohu, zmysel. Pretože ten od teba potrebujem.“ (s. 151)
Druhá časť je písaná menej nástojčivým spôsobom, ale urgentnosť otázok pretrváva. Ohrozí Stella svoje manželstvo? Opustí svojho syna? Môže pochopiť Iva aGruzínsko? Môže vGruzínsku nájsť zrkadlo, vktorom sa uvidí? Môže nežná blízkosť prežiť?
Vcentre románu nie je len konfrontácia vášne a potláčanej túžby, ale aj univerzálnych tém ako vojna, história Gruzínska, sociálnych rol aideológií. Ahoci to Stella dookola opakuje, aj tak jej stále nedochádza, že sú to deti, ktoré sú obeťami dramatickej irónie, anemusí to byť iba včase vojny: „Už som na to prišla, ide odeti. Celý čas išlo one.“ (s. 246)
Čitateľ, podobne ako divák gréckej tragédie, vidí iróniu osudu skôr ako hrdina. Katarziu nechá Nino Haratischwili na každom čitateľovi.
Katarína Labudová (1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood aAngely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. Vžilinskom Artfore moderuje Literárne večery.
Nino Haratischwili: Môj nežný blíženec
Preklad: Paulína Čuhová
Bratislava: Inaque, 2022
Foto: G2 Baraniak. Zdroj: wikipedia
