ղľáԾ
Peter Michalovič: Ivan Csudai: Vita circulus est (Práce na papieri)
Bratislava: Petrus Publishers, 2020
Peter Michalovič je známy nielen ako filozof, estetik, teoretik filmu, ale aj ako autor viacerých textov výstavných katalógov a prvej monografie venovanej maľbe Ivana Csudaia, popredného predstaviteľa našej súčasnej maľby. Preto neprekvapí, že relatívne krátko po publikácii o umelcových obrazoch prišiel sďalšou, doplňujúcou monografiou, tentoraz venovanou kresbe agrafike: Vita circulus est (Práce na papieri).
Ivan Csudai sa na výtvarnej scéne pohybuje už zhruba štyridsať rokov abez prestávok tvorí, bezpochyby je teda očom písať. Peter Michalovič síce postavil svoju prácu na chronologickom slede analýz, ale text nie je budovaný ako lineárny priamočiary „pochod“ od diela kdielu; je kompozične rozdelený na dva príbehy, ktoré sa vzájomne spájajú aprestupujú ako minulosť vprítomnosti a naopak. Napokon, odtiaľ je aj názov novej monografie – Vita circulus est. Autor si tak vytvoril terén, vrámci ktorého s citlivosťou dobrého diagnostika vyhmatáva vCsudaoivom umeleckom vývoji plodné ruptúry adiskontinuity inávraty kpočiatkom.
Medzi ceruzkou aštetcom
Ostatne, aj spôsob písania na niektorých miestach pripomína Csudaiovu tvorivú metódu – k niektorým dielam sa Michalovič vracia, skúma hlavné topoi tematického registra kresby, jej ikonické znaky a buduje si znich akési záchytné body či míľniky, okolo ktorých osciluje jeho deskripcia iinterpretácia.
Hľadanie vzájomných prienikov medzi vizuálnou stopou ceruzky a štetca, ako aj konkrétne analýzy aúvahy o jednotlivých kresbách, sieťotlačiach alinorytoch prezrádzajú na jednej strane zásadný rešpekt voči individualite tvorcu, na druhej strane neopomínajú kontext doby, práve naopak, uchopujú fenomén generácie ako zjednocujúcu platformu pre akýkoľvek subjektívny výraz.
Podstatou Michalovičovej interpretačnej metódy je však predovšetkým viera vskutočnosť, že generovanie zmyslu akéhokoľvek vyobrazenia ajeho estetickej stránky vyviera zvnútra subjektu tvorcu ako vyjavovanie niečoho, čo sa dá najbezprostrednejšie a najadekvátnejšie vyjadriť práve prostredníctvom kresby. Aj ztohto dôvodu vníma Csudaiovu kresliarsku činnosť ako zásadnú aktivitu vrámci utvárania jeho špecifického maliarskeho štýlu. Na druhej strane Michalovič ukazuje, že kresba je rovnako plnohodnotným výrazovým prostriedkom ako maľba alebo hociktoré iné médium.
Obraz ako text
Znalosť filozofie a estetiky, prísna metodika systematického rozboru, adekvátne interpretačné nástroje často prevzaté zliterárnej vedy, semiotiky, ako ajterminologická disciplína dovoľujú Michalovičovi písať oumeleckých dielach inak, ako sme zvyknutí. Obraz uchopuje ako text, čo sa ukazuje funkčné, keďže zniektorých zdanlivo hermetických azložito zakódovaných príkladov Csudaiovej tvorby sa vďaka takémuto prístupu nenásilne apresvedčivo vylupujú ich viacvrstevné významy.
Sčítanosť arozhľadenosť vrôznych oblastiach umenia umožňujú Michalovičovi konštruovať vrámci analýz vizuálneho diela zaujímavé komparácie sinými oblasťami kultúry, respektíve vrovine interpretácie oživujúco aplikovať rôzne metafory (od geografických až kbiologickým). Preto sa vjeho texte nestretneme spreberanými klišé afloskulami, naopak, Michalovičove interpretácie (napr. hneď vprvej kapitole, kde uvažuje aj otvári, tele, výraze) zaujmú svojou hĺbkou, zahusťujú sa aroztvárajú smerom kanalýzam obsahovosti avýznamovosti základných tém Csudaiovej tvorby ako takej.
Okrem kompozičných zákonitostí rozoberá aj obrazovú syntax jednotlivých obrazových prvkov, všíma si a pohotovo dešifruje aj drobné detaily, utkáva vzájomné súvislosti medzi jednotlivými zdanlivo nesúrodými submotívmi aodhaľuje skrytú logiku ich absurdných stretnutí. To mu umožňuje uchopiť jednotlivé motívy vstarostlivo vybalansovanej rovnici obsahovo významového aformálneho, teda toho, „čo“ autor chcel vyjadriť itoho, „ako“ to vyjadril.
Čaro opravdivosti
Napokon ako stručný dodatok, akési pars pro toto, dopĺňa Michalovičov text aj analýza obraznosti jedného zraných Csudaiových cyklov linorytov z konca80. rokov od Mariana Zervana, ktorý sa pokúša interpretačne rozkryť zdroj ich – vtom čase na Slovensku – špecifických tematických aformálnych zákonitostí.
Kniha, ktorá je vybavená bohatou obrazovou prílohou, prezrádza na jednej strane rešpekt voči originalite Csudaiovho kresbového štýlu, ale neopomína ani jeho celkový dobový umelecký aspoločenský kontext. Navyše, práve dnes, vére záplavy neosobných elektronických obrazov nám pripomína význam kresby ako primordiálneho média, ktoré je jadrom akejkoľvek výtvarnej aktivity, atým zdôrazňuje aj čaro opravdivosti tvorivého gesta, neopakovateľnú stopu bezprostredného dotyku, teda toho, čo Juhani Pallasmaa nazval „mysliacou rukou“.
Prof. PhDr. Zora Rusinová, PhD.
Vysokoškolská pedagogička a vedkyňa, zameriava sa na históriu a teóriu moderného a súčasného umenia na Slovensku a vo svete v 20. storočí a vsúčasnosti, skúma vzťah medzi výtvarným umením a masmédiami, ideológiou, reklamou, fenoménmi subkultúry, ich interakcia s aktuálnymi teoretickými konceptmi a ich stratégiami.
