Dostáva sa nám do rúk zaujímavá trilógia rozprávkových knižiek pre deti autorky Dany Rosovej, ktorá sa zaujímavým spôsobom snaží vniknúť do sveta detí najmä tým, že jej príbehy môžu v rámci sociálnej interakcie čítať dieťaťu starí rodičia, rodičia, učitelia, ale aj starší kamaráti. Na konci každého príbehu sú napísané otázky, ktorými môžeme zisťovať porozumenie textu, čo je vsúčasnom svete digitálnych technológií dosť dôležité pre spoznanie, ako dieťa pochopilo predmetný príbeh. Okrem toho, za každým príbehom je vložená voľná strana, určená na kreslenie zvieratka zpríbehu, ktoré si dieťa zvolí samo, aku kresbe môže doplniť aj poznámku otom, prečo si zvolilo práve toto zvieratko. Autorka sa snaží oboznámiť deti smnohými zvieratkami, ktoré žijú vlese, majú svoj svet asvoje príbehy. Mravčekov vykresľuje ako veľmi pracovité zvieratká, ktoré neustále pracujú, ale majú vlese aj nepriateľov, preto by mali byť ostražití adávať pozor na nebezpečenstvo vpodobe húsenice. Vpríbehu 2 sa stretávame svtáčikom Krásnohláskom, kačiatkom Žltopierkom aveveričkou Hryzkou. Každé zvieratko má pomenovanie podľa toho, čím je charakteristické, a tým sa dieťaťu veľmi uľahčuje jeho zapamätanie. Podobne je to aj vpríbehu 3, kde sa stretávame skrálikom Biele Uško, škriatkom Bukvičkom aobrom Brontofúzom. Škriatok Bukvička má vlese veľmi dôležitú úlohu pomáhať po napadaní snehu ostatným zvieratkám spotravou. Tie sú potom veľmi vďačné astávajú sa kamarátmi. Potulkami po lese navštívi aj obra Brontofúza astretne sovu Okaňu, ktorých pozýva na návštevu. Všetky tri príbehy charakterizuje pokoj panujúci v lese – vsprávaní zvieratiek sa nevyskytujú žiadne agresívne prvky , čo je pre vnímanie dieťaťa vo veku 4 až 8 rokov, ktorému sú príbehy určené, dosť podstatné.
Okrem schopnosti porozumenia textu rozvíjajú uvedené príbehy aj ďalšie kognitívne procesy, ako sú pamäť, pozornosť amyslenie. Vzávere každého príbehu sú deťom určené jasne formulované otázky. Pravdaže, záleží na veku dieťaťa, do akej miery vie na ne odpovedať, no ak by si nezapamätalo celý príbeh, je možné sa kniektorej časti vrátiť aprečítať ju dieťaťu znova. Okrem otázok na zapamätanie na konci každého príbehu autorka uviedla aj slová, ktoré by si dieťa malo zopakovať avysloviť bez chýb. Ide tu vpodstate osledovanie vývinových zvláštností reči dieťaťa azároveň oich správne usmernenie, ktoré je možné sdieťaťom cvičiť podľa potreby a primeranéhorozvoja jeho rečových orgánov. Ide vpodstate o logopedické cvičenia pre deti, ktorých výslovnosť arečové orgány nie sú na dostatočnej úrovni. Úplne na záver každého príbehu môže dieťa odpovedať na otázky súvisiace sjeho vlastnou návštevou lesa alebo nejakým výletom, kde sa dieťa snaží opísať zážitok avymenovať osoby, sktorými na výlete bolo.
Vneposlednom rade by som chcela zdôrazniť, že uvedené príbehy rozvíjajú sociálne akomunikačné zručnosti dieťaťa s osobou, ktorá je dieťaťu blízka aktoré sú zhľadiska jednotlivých vývinových období dieťaťa veľmi dôležité.
Čo však považujem za najdôležitejšie, je skutočnosť, že po prečítaní príbehu sa komunikácia sdieťaťom nekončí, ale naopak, je možné ju naďalej rozvíjať a prostredníctvom nej sa dozvedieť veľa nového ovnútornom svete dieťaťa, jeho zážitkoch ahlavne o tom, či je už schopné formulovať svoje myšlienky vlastnými slovami.
Chcela by som autorke pogratulovať kuvedenej publikácii azaželať jej veľa úspechov pri tvorbe podobných príbehov, pretože vdnešnom svete digitálnych technológií, keď dieťa sedí samo za počítačom, je veľmi cenné achvályhodné.
Dana Rosová: Dankine príbehy pre teba 1, 2, 3
Košice: Equilibria, 2021