ղľáԾ
Posledná novinka v rámci edičného plánu LIC v tomto roku je kniha Môj rodák Tranoscius, môj sused Hviezdoslav od poľského autora Zbigniewa Macheja.
O jeho rozmanitej básnickej tvorbe sa hovorí, že je ťažko definovateľná. Preto nie je celkom jasné, kam ju môžeme zaradiť. Tentokrát však prichádza s niečím novým a iným, ako prinášal svojim čitateľom čitateľkám doteraz. Svoj dovtedajší humor iróniu nechal bokom napísal celkom inú knihu, ktorá by mohla osloviť najmä fanúšikov fanúšičky „klasikov“. Reč je oհԴDZdz Hviezdoslavovi, ktorých odkaz treba čítať medzi riadkami objavovať v nich hodnoty, ktoré sú aktuálne aj v tomto čase.
Z predslovu ku knihe od Jána Gavuru: „Kniha Môj rodák Tranoscius, môj sused Hviezdoslav je výnimočná. Z. Machej sa predstavil ako bádateľ par excellence môže byť vzorom pre ďalších literárnych vedcov. Takúto úroveň však dosiahnu len nemnohí, keďže sa tu spája viacero talentov (vytrvalosť, schopnosť porozumeniu udalostí a schopnosť porozumeniu umeleckého textu). V neposlednom rade je to talent prístupnosti – kniha nie je uzavretá pred nikým, ale otvára sa celému spektru auditória."
Knihu si môžete objednať priamo od nás za 10€ – možnosť "objednať" nájdete v detaile titulu.
Zbigniew Machej (1958) je poľský básnik, prekladateľ a esejista. Vyštudoval polonistiku a religionistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolupracoval s poľskou demokratickou opozíciou a nezávislými vydavateľstvami, o. i. bol aktivistom disidentskej Poľsko-československej Solidarity. Po roku 1989 pracoval ako nezávislý novinár a pôsobil v diplomatických službách. Bol riaditeľom Poľského inštitútu v Bratislave. Jeho prvá kniha básní Smakosze, kochankowie i płatni mordercy (Labužníci, milenci a nájomní vrahovia) vyšla v roku 1984. Je autorom štrnástich básnických zbierok (o. i. Legendy pražského metra, Spomienky z modernej poézie, Básne proti zdaňovaniu poézie, Zima v malom meste na hranici, Temný predmet sledovania). Píše aj pre deti. Výber z jeho básní Verše proti zdaňovaniu poézie vyšiel v slovenčine v prekladoch Juraja Andričíka, Karola Chmela a Kataríny Laučíkovej-Dugast vo vydavateľstve Drewo a srd (2014). Zo slovenciny preložil básne Michala Habaja, Márie Ferenčuchovej, Petra Šuleja a Ivana Štrpku Tichá ruka. Desať elégií, ktorá bola w Gdańsku nominovaná na cenu Európsky básnik slobody. Preložil aj výber z básní JánOndruša Prehĺtanie vlasu (2021).
