Hovorí sa, že kto raz išiel do Afriky, buď ju znenávidel, alebo si ju zamiloval. Danica Olexová bola ten druhý prípad. Hoci podobným spôsobom by možno vnímala kultúru aľudí aj v Latinskej Amerike či Ázii, pretože bola otvorená citlivá duša. Ale na začiatku jej profesionálneho „príbehu“ bola cesta do Južnej Afriky.
Nebola spisovateľkou, ale manažérkou rozvojových projektov. Okrem iného päť rokov pracovala vKeni pre rakúske aslovenské mimovládne rozvojové organizácie. Tí, čo ju poznali, utrpeli pred dvoma rokmi šok, keď cestou do Nairobi na monitoring rozbehnutých rozvojových projektov tragicky zahynula pri leteckom nešťastí vEtiópii.
Obdivuhodné zábery
Na ľudí, ktorí vovedomí zanechajú silnú stopu, sa však nezabúda. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok jej vmarci tohto roka udelil zlatú plaketu in memoriam, priatelia zNadácie Danice Olexovej – Baboon zostavili knihu jej fotografií atextov, vspolupráci sRTVS pripravujú film.
Príbehy spod akácie, ktoré vydal Spolok sv. Vojtecha zhodou okolností včase nedožitých 45. narodenín Danice Olexovej, nie sú celkom príbehmi. Ako píše vúvode editorka Martina Grochálová, časť textov poslala autorka asi mesiac pred smrťou vtroskách lietadla, ktoré sa zrútilo neďaleko Addis Abeby. Ďalšie texty afotografie sa našli vjej počítači akorešpondencii.
Knižka je postavená predovšetkým na kvalitných fotografiách avýbornom grafickom spracovaní. Snápadom vydať takúto knihu prišiel už za autorkinho života grafický dizajnér Juraj Vontorčík zo štúdia vizuálnej komunikácie Pergamen vTrnave, ktorý obdivoval jej zábery.
Keď všetko pochopíte...
Nemala rada stereotypný obraz Afriky ako chudobného kontinentu. Jej snímky nie sú depresívnymi obrazmi, ktoré ukazujú zúbožených ľudí apokúšajú sa vyvolať aspoň chvíľkový súcit. Sú plné farieb, svetla a usmiatych ľudí. Akoby autorka chcela zachytiť ich vnútornú energiu či odhodlanie nevzdať sa. Napríklad, u fyzicky postihnutého vysmiateho chlapca Solomona na provizórnom vozíčku zrozvojového projektu vUgande, ktorý sa pre spolužiakov stal hviezdou.
Fotografia staršieho bezzubého etiópskeho pastiera, ktorého slovám autorka porozumela bez toho, aby poznala miestny jazyk, tiež zaujme na prvý pohľad. „Je to jeden zmomentov, keď pochopíte aj to, čomu nerozumiete,“ napísala oletmom, ale nezabudnuteľnom stretnutí susmiatym šedivým mužom neurčitého veku.
Oči srdca
Ako napísal Antoine de Saint-Exupéry, dobre vidíme iba srdcom. Danica Olexová sa snažila vidieť, počúvať, vnímať radosti astarosti iných apomáhať bez toho, aby vnucovala svoj pohľad na svet, kultúru či náboženstvo. Naznačuje problémy, ktoré sa týkajú postavenia žien, chýbajúceho vzdelania, riešenia dilem typu ochrana životného prostredia verzus snaha oprežitie za cenu výrubu stromov aspásania trávy dobytkom.
Rozličnosť kultúr však brala predovšetkým ako vzájomné učenie sa. Obohatenie pre obe strany. Odráža sa to aj vjej textoch, ktoré sú postrehmi, krátkymi zamysleniami, snahou opriblíženie toho, kam smerujú financie na rozvojovú spoluprácu. Aj preto táto knižka zaujme najmä ľudí, ktorí majú knej vzťah. A tých, ktorí majú radi farebnú Afriku.
Foto:
Danica Olexová: Solomon zrozvojového projektu vUgande.