Precitnutie v Trenčíne

Rozhovor sLukášom Cabalom, laureátom Ceny čitateľov Knižnej revue vkategórii Debut roka 2020.

Lukáš Cabala: Satori vTrenčíne

Bratislava, Artforum, 2020

Nápadito fantazijný debut Lukáša Cabalu Satori vTrenčíne vstupuje nielen do mesta Trenčína vjeho futuristickej podobe, ale i do mesta mysle hlavného protagonistu Vincenta. Uličky, po ktorých kráča, sa mu krútia vhlave ako možné cesty, nové vzťahy, celkom iný príbeh.

So stánkom sobčerstvením pokračovala, ale už len na ulici. Musí vidieť na oblohu, ináč ju pochytí úzkosť.“ Hovorí jedna zvašich vedľajších postáv. Vy pracujete vantikvariáte, v „nepojazdnom stánku s(literárnym) občerstvením“. Inšpiroval vás kpísaniu?

Písanie ma lákalo už včase pred antikvariátom, ale áno, myslím, že to funguje aj takto. Chcel som ktým knihám prispieť aj svojím vlastným príbehom. Byť súčasťou poličiek mi robí akúsi detskú radosť.

Vzniklo Satori vTrenčíne vantikvariáte?

Áno, bývam vrodinnom dome, kde sídli antikvariát, kde pracujem sknihami akde sú všetky knihy uložené. Zdá sa mi, že vtom texte sa prítomnosť toľkých zväzkov odráža priamo inepriamo. Možno si niekto myslí, že je to štylizované do polohy, kde sú postavy vášniví čitatelia, ale ja som naozaj neustále obklopený knižkami aak by som sa vpróze tváril, že to tak nie je, bolo by to zmôjho pohľadu zvláštne.

Ste vdesiatke literárnej Ceny Anasoft Litera. Prekvapilo vás však, že sa vaša kniha stala včitateľskej ankete Knižnej revue Debutom roka 2020 spomedzi ostatných štyroch nominovaných debutov?

Hm, asi neprekvapilo, ale rovnako by ma neprekvapilo, ak by to vyhrala Dominika Moravčíková. Mala na svoju básnickú zbierku výrazné ohlasy.

Kerouac, ktorého často vo svojej knihe spomínate, napísal svoje „satori – osvietenie“ na konci spisovateľskej kariéry aspočívalo v hľadaní jeho koreňov vo Francúzsku. Pre vás je Satori vTrenčíne opakom – debutom. Včom vidíte svoje „osvietenie“?

Ja si ten výraz radšej prekladám ako precitnutie. Ale jasné, záblesk osvietenia alebo precitnutie, to je podobné. Pre mňa je to moment pochopenia, že sa dá žiť aj sproblémami, zmieriť sa snimi abyť pripravený zvládnuť ich.

Kedy ste naposledy zažili taký moment?

Zhruba pred dvomi rokmi. Včase písania Satori vTrenčíne, keď som sa snažil vyrovnať sťažkosťami, ktoré sa mi nedarilo zvládať.

Čítate svojich rovesníkov zo slovenskej literárnej scény?

Čítam, áno, ale už menej. Michaela Rosová ma dostala knižkou Dandy apred dvomi rokmi jej vyšla Tvoja izba, ktorú som vnímal ako voľné pokračovanie Dandyho. Inak čítam skôr súčasnú svetovú prózu. Ztej našej sa vždy teším na nového Ballu akaždý rok siahnem po niečom od Rudolfa Slobodu, aj keď už dávno nie je súčasníkom. Ztohtoročnej Anasoft desiatky som zatiaľ stihol knihy Zuzany Šmatlákovej aRicharda Pupalu, obe určite stoja za prečítanie. Chystám sa ajna poviedky Barbory Hrínovej.

Ztej súčasnej svetovej prózy je kto pre vás zaručenou istotou dobrého textu?

Vždy sa teším na novú Nicole Kraussovú azvedavý som aj naHouellebecqa, Judith Hermannovú, ale nebojím sa ani fantazijných svetov China Miévilla, sci-fi Neala Stepehensona a Liou Cch'-sina. Mám dojem, že takýto typ žánrovej prózy prináša človeku perspektívu, ktorú by inde ťažko našiel.

Chystáte už druhú knihu?

Nová knižka vyjde na jeseň adopísaná bola ešte pred nomináciou na cenu Anasoft litera.

Bude to voľné pokračovanie vášho debutu?

Asi sa to dá nazvať voľným pokračovaním, áno, postava Vincenta zostáva. Keď ma vydavateľstvo požiadalo onapísanie krátkej anotácie do edičného plánu, dve hodiny som sedel pred bielym monitorom anevedel som ju dať dohromady. Vnímam to ako dobré znamenie, že sa novela nedá ľahko obsiahnuť vodvoch vetách. Ani teraz mi nenapadá rýchle zhrnutie. Aby som sa tomu úplne nevyhol, tak poviem, že príbeh nás zavedie kamsi na Sibír.

Cítite teraz pri písaní akýsi záväzok, rešpekt?

Záväzok arešpekt kpísaniu som cítil vždy, ato aj vprípade, že mojou jedinou čitateľkou bola temnota všuplíku. Ale vsúčasnosti sa mi píše dobre, necítim žiadny nepríjemný tlak. Záväzky smerom kčitateľom akvydavateľovi sú zmôjho pohľadu rovnaké ako záväzok voči sebe samému.

Ktorú knihu ste si ako prvú kúpili vantikvariáte?

Ach, tak to si nepamätám. Ale naposledy to bola kniha ý Cortázara zčeského antikvariátu.

Foto: Tamara Márer