ղľáԾ
Tereza Oľhová aEva Škandíková: Posledný Permoník
Ilustrácie: Eva Škandíková
Bratislava: Brak, 2020
Marek Vadas: Krutá Marta
Ilustrácie: Daniela Olejníková
Bratislava: Brak, 2020
Dve ilustrované knihy pre deti zvydavateľstva Brak – Krutá Marta aPosledný Permoník –
zaujmú nielen príbehom, ale aj krásnymi ilustráciami aregionálnymi referenciami odvoch banských mestách. Oba príbehy spája téma násilia ašikany. Krutá Marta trápi zvieratá aAdama vKremnici šikanuje Marcel.
Od necitlivosti k priateľstvu
Krutá Marta Mareka Vadasa silustráciami Daniely Olejníkovej je omalej Marte, ktorá sa kruto správa kdomácim zvieratkám usvojej starej mamy. Vlineárnom príbehu oMarte sa zvieratká dievčatku pomstia. Vystrašia ju, aby sa spamätala asprávala sa knim citlivo a srešpektom: „Nakoniec ju vkruhu všetky zvieratká obstúpili, až Marte hrôzou vstali vlasy dupkom. Vykríkla, ale stará mama ju asi nepočula.“
Atak Marta na vlastnej koži pocítila, aké je to báť sa. Prostredníctvom empatie sa Marta naučí neťahať mačku za fúzy aza chvost, nebehať za sliepkami anetrápiť zajaca: „Marte sa mraučanie mačky alebo poplašený beh sliepky páčili. Nevedela si predstaviť, ako sa pri jej zlomyseľných kúskoch zvieratá cítia. Zdalo sa jej, že všetko je iba hra, avôbec nepremýšľala nad tým, či sa zvieratám pozdáva rovnako ako jej.“ To, čo bola pre Martu hra, bol pre zvieratá bolestivý boj oživot.
Neprehliadnuteľná kniha
Príbeh určený skôr pre menšie deti adeti, ktoré sa učia čítať, sprevádzajú výrazné, farebné ilustrácie Daniely Olejníkovej, ktoré referujú aj o mieste prázdnin našej hrdinky Marty – oBanskej Štiavnici. Vcentre príbehu sú práve zvieratá, vrátane kozy „s diabolskou grimasou“, prasiatka, ktoré sa Marte zdá „trojhlavé zubaté“ amačky, ktorá sa vmomente Martinej krutosti zmení na tigra.
Krikľavé, kontrastné obrázky fauny dopĺňajú jemné detailné kresby flóry: ríbezle, šípové ruže, vlčie maky, chmeľ aj hríby úžasne zavoňajú letom aprázdninami ustarej mamy, ktorá „zamiesila cesto na buchty“. Vďaka Olejníkovej výtvarnému spracovaniu túto knižku vkníhkupectve určite neprehliadnete.
Banícka história
ý Krutá Marta v ilustráciách odkazuje na Banskú Štiavnicu, kniha Posledný Permoník Terezy Oľhovej aEvy Škandíkovej sa odohráva vKremnici. Kremnica je vtexte hmatateľne prítomná, a najmä počuteľná vďaka kremnickému dialektu abaníckemu žargónu.
Chlapčenský hrdina, Adam, sa presťahuje so svojou mamičkou, otorinolaryngologičkou, do jej rodnej Kremnice k starým rodičom. Zo začiatku to má Adam ťažké.
Stará mama robí marhuľový džem so šupkami, aj kakao je so šupkou, ale najhoršie je, že sa knemu spolužiaci nepekne správajú. Hoci mu starý otec často rozpráva banícke príbehy akremnické povesti, Adama nezaujímajú. Radšej by sa skamarátil speknou štvrtáčkou zvoňavej cukrárne alebo sMarcelom, ktorý jediný vie hrať futbal. Ale Marcel ho so svojimi kamarátmi šikanuje, čo vyvrcholí, keď Adama zavrú vstarej baníckej štôlni. Príbeh začne byť pre Adama nebezpečný anapínavý: „Niekoľkokrát sa snažil nohu vytiahnuť, ale bolo to ešte horšie. Kameň bol príliš veľký aťažký. Nevládal ho sám zdvihnúť. Ačím viac ním hýbal, tým viac ho kameň tlačil aAdam riskoval, že sa mu noha načisto rozgniavi.“ (s. 18)
Našťastie, Adama tam nájde Permoník, ktorý mu pomôže vrátiť sa domov. Tento zážitok vzbudí Adamov záujem okremnickú históriu, kremnické povesti akremnický dialekt. Stretnutie Adama sPermoníkom obsahuje aj komické rozmery alingvistické okienka: „A odkiaľ máš tie zvláštne slová? Najprv high five, potom outfit. Vnemčine také slová nie sú!“ „Sú to anglické slová. My sme ich zangličtiny prevzali apoužívame ich. Robíme to isté, čo ty robíš snemčinou.“ (s. 65)
Fantastické a realistické
Permoník nie je jediná nadprirodzená postava vpríbehu. Adama príde kMarcelovi pomstiť Čierny rytier, Permoníkovi Adamova mama vyberie zucha Lakomého haviara akakao so šupkou vypije Biely had skorunkou na hlave. Tak sa zrealistického príbehu stáva detská fantasy, ktorá intertextuálne odkazuje na rôzne povesti aregionálnu históriu Kremnice: „Permoník najviac obdivoval verejné osvetlenie auznal, že je to veľmi praktický vynález. Kiežby taký mal aj vpodzemí! ZKremnických novín vedel, že osvetlenie nainštaloval inžinier Bohuslav Križko ešte vroku 1887. Osvetlená bola časť banských šácht ainých banských objektov. Vtom čase to bola veľká rarita aprvý pokus vcelom Uhorsku!“ (s. 53)
Nadprirodzené postavy pomôžu Adamovi vyriešiť medziľudské vzťahy skamarátmi aj so starými rodičmi. Adam dokonca prekonáva strach ztmavej pivnice či odpor k teplému kakau so šupkou. Biely had ho inšpiruje, aby si ho začal pripravovať sám. Príbeh tak posmeľuje detského čitateľa ksamostatnosti: Adam chodí sám do školy, pomáha Permoníkovi, ale aj kamarátovi súlohami.
Dialekt aj banícky žargón
Lingvisticky je kniha príťažlivá baníckymi výrazmi akremnickým dialektom, ktorý je použitý hravo avtipne: „Toto je cufíl! Aod teba je to cu špót! (Toto je príliš! Aod teba je to nezdvorilé!)“ Alebo: „Nebaláchaj anefurduj! Inak budeš spať na rondoške ajesť čušpajz! (Neklam aneodvrávaj! Inak budeš spať na koberci zhandier ajesť prívarok!)“ (s. 70)
Tak ako text, aj hravé ilustrácie Evy Škandíkovej pomáhajú detskému čitateľovi naučiť sa niečo oKremnici – o jej geografii aj histórii. Na predsádke je mapa Kremnice so základnými orientačnými bodmi. Bonusom je aj anatomický nákres ucha spodrobným popisom. Zlatá farba na ilustráciách, písme aj záložke je motívom, ktorý prepája realitu súčasnosti shistóriou afantastikou: Permoníkovi sa magicky zmenia zlaté hrudky na eurá a vmincovni Permoník vidí zlaté florény – „vychýrené kremnické dukáty, ktoré mali rýdzosť dvadsaťtri karátov adeväť grénov“. (s. 56) Vknihe ožíva slávna minulosť banského mesta.
KatarínaLabudová(1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmiMargaretAtwoodovejaAngelyCarterovej. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam.VžilinskomArtforemoderuje pravidelné Literárne večery.
Ilustrácia Evy Škandíkovej zknihy Posledný Permoník
