ղľáԾ
Stanislava Chrobáková Repar: Diagnóza L
Závod: á, 2020
Pri každej knihe Stanislavy Chrobákovej Repar si čitateľ sobdivom uvedomí množstvo arôznorodosť literárnych akultúrnych aktivít tejto autorky. Ak by sme ich mali tu uviesť, ako je to včasti Oautorke tejto knihy, ani by nám skoro neostal priestor na informáciu oknihe. Takže len stručne: poetka, prozaička, prekladateľka, literárna vedkyňa akritička, editorka, redaktorka ašéfredaktorka, vydavateľka (od r. 2018 vydáva časopis á avroku 2020 založila pri ňom edíciu Sophia). Vyšli jej takmer tri desiatky kníh, je nositeľkou viacerých ocenení za tvorbu, publikuje vslovenčine avslovinčine, niektoré jej knihy boli preložené do viacerých jazykov.
Predmetná kniha – Diagnóza L – vychádza súbežne sknihou Balans (LIC, edícia Siete) atieto dve nové publikácie Stanislavy Repar tematicky istým spôsobom súvisia. Autorka rozvíja najmä problematiku, oktorej sa už dlho hovorí, ale väčšinou iba konštatujúco, no ona sa ju usiluje (a úspešne) aj riešiť. Hoci sa na záložke knihy píše, že ide oeseje ačlánky, mnohé znich sú štúdiami otémach, ktoré autorku „ťažia“ už viacero rokov aveľmi dobre ich pozná. Osobitne zaujme téma kultúry jednotlivca ikultúry spoločnosti apostavenie kultúry vglobále sveta, resp. Európy. Stanislava Repar nezostáva pri téme kultúry „iba“ vliteratúre, ale zasahuje hlbšie, do filozofie, ktorá spolu sjej druhou študijnou profesiou, estetikou, je základom takmer všetkých autorkiných teoretických publikácií, teda itejto.
Kniha Diagnóza L má dve veľké kompozičné časti (222 strán): Cesta okolo hlavy – básňou (poiesis) aKníhkolotoč (praxis). Obsahujú texty, ktoré autorka publikovala vrôznych časopisoch azborníkoch apredstavujú zväčša eseje. To platí najmä pre prvú časť knihy. Druhá, približne rovnako rozsiahla ako časť prvá, je súborom textov, ktoré väčšmi inklinujú ku komentárom akritickým úvahám otakých problémoch, ako je vydavateľská amanažérska prax, edičná činnosť, nezávislé umenie, alternatívna kultúra apod. Autorka vúvode píše: „Mala som tu (vo Fínsku, poznámka G. R.) okrem iného príležitosť urobiť si akú-takú inventúru vo svojich textoch posledných dvoch desaťročí – približne od roku 2000, tých slovinských, ale aj slovenských, azostaviť znich dva veľké, nie identické celky vjednom idruhom jazyku.“ (s. 7)
Obidve časti knihy však majú tematicky veľa spoločného, „prinajmenšom“ je to literatúra aako avizuje podtitul prvej časti knihy, „pôjde opremýšľanie nad poéziou...“ (s. 8) Autorku motivovala vlastná „skúsenosť“ tvorkyne ičitateľky súčasne. Kníhkolotoč – čiže akási „prax“ vsúvislosti sknihami aliteratúrou vôbec je autorkiným kritickým pohľadom na ten stav vspoločnosti, keď mnohí ľudia „nevedia, čo je to kultúra, načo nám je dobrá, prečo si ju treba pestovať, ceniť avážiť, ani aké je jej miesto vspoločnosti.“ (s. 9)
Texty Stanislavy Repar sú príťažlivé aj tým, že nielen vidia negatíva vspoločnosti, ale predkladajú aj isté riešenia. Autorka otom, čo kultúra, umenie aliteratúra „pociťuje“ vsúčasnosti, hovorí veľmi otvorene, kriticky aprávom iostro. „Kultúra dnes nemá – na strane systému (...) – ani len svojich mienkotvorných advokátov, nieto ešte spoľahlivých zástupcov. Na jej osobnosti (ale nie zo sveta šoubiznisu) sa jednoducho nedostáva, zabúda sa na ne...“ (s. 10) Autorka stavia priam do protikladu kapitál afinančný zisk na jednej strane akultúru, umenie aliteratúru na strane druhej. Vníma to ako vážne porušenie rovnováhy.
Stanislava Repar píše auvažuje odôležitých problémoch, ktoré si možno väčšina ľudí ani neuvedomuje. Apíše otom štýlom ajazykom, ktorý potvrdzuje silu slova, literatúry, umenia. Možno dokonca povedať, že mnohé jej eseje vtejto knihe majú silný nádych umeleckej prózy. Svedčí otom aj originálny štýl alexika. Apritom jej texty reagujú na akútne aaktuálne problémy doby unás ivširšej Európe. Práve tie konkrétnosti sreáliami či menami budú aj pre bežného, kultúrneho čitateľa príťažlivé. Vknihe Stanislavy Chrobákovej Repar Diagnóza L je čo čítať aje nad čím uvažovať.
