ղľáԾ
Elena Ferrante: Klamársky život dospelých
Preklad: Ivana Dobrakovová
Bratislava: Inaque, 2020
Vzbierke rozhovorov ačlánkov, ktorú nazvala Frantumaglia, sa Elena Ferrante zamyslela nad vetou, ktorú Ema Bovaryová povedala pri pohľade na svoju malú dcéru: Zvláštne, aké je to dievča škaredé. Tá veta na ňu hlboko zapôsobila avybrala si ju ako incipit svojho najnovšieho románu Klamársky život dospelých, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Inaque vpreklade Ivany Dobrakovovej: „Dva roky predtým, než otec odišiel zdomu, povedal matke, že som veľmi škaredá.“ Ako východiskový bod príbehu ju citujú početné články, ktoré vyšli po vydaní knihy. Autorkin pohľad na udalosti, ktoré potom popisuje, však plnšie vystihuje ďalšia veta: „Ja som sa, naopak, začala zosúvať azosúvam sa ešte aj teraz, vtýchto riadkoch, ktoré mi chcú prisúdiť príbeh, zatiaľ čo vskutočnosti nie som nič, nič svoje, nič, čo by sa skutočne začalo alebo dosiahlo naplnenie: iba zmätok, oktorom nikto – ani ten, kto vtomto okamihu píše – nevie, či obsahuje správnu niť príbehu alebo je len spleťou bolesti bez vykúpenia.“ Vnej poznávame autorku Geniálnej priateľky aďalších úspešných románov, ktorá vie obdivuhodným spôsobom vystihnúť ľudskú psychiku sjej radosťami ižiaľmi, ale predovšetkým sjej neustálou zmenou a neukončenosťou, preto sú jej postavy plné protikladov arozporov, dobrých izlých vlastností, ale oto pravdivejšie apôsobivejšie.
Rozprávačkou je vtomto prípade dvanásťročné dievča Giovanna, hovorí vprvej osobe, ale autorka veľmi neskrýva, že je to len literárna konvencia, avkladá jej do úst postrehy aúvahy, ktoré naznačujú, že otomto veku hovorí niekto, kto vie oživote oveľa viac. Sme znovu vNeapole, tentoraz vjeho lepšej štvrti, kde Giovanna žije so svojimi rodičmi. Otcova poznámka prebudí vdievčati záujem zistiť, po kom vlastne má byť škaredá. Zistí, že má tetu Vittoriu, ktorá je vrodine neželanou osobou. Ona sa ju však rozhodne vyhľadať aspozná celú otcovu rodinu, ktorá zostala vchudobnej továrenskej časti mesta, kam sa otec nechce ani pozrieť. Vittoria sa osvojom bratovi vyjadruje srovnakým odporom ako on onej. Giovanna sa ocitne medzi dvoma svetmi, ktoré sa nenávidia, apostupne odhaľuje ich skryté stránky. Jej usporiadaný svet sa rozpadne, lebo dlhoročné priateľstvo jej rodičov srodičmi jej najlepších priateliek sa ukáže ako konvenčná kulisa, za ktorou Giovannin otec vskutočnosti ľúbi manželku svojho najlepšieho priateľa aodsťahuje saknej. Giovanna vidí záchranu včistej láske, no drsná Vittoria ju zavráti, že ničomu nerozumie: „Láska je matná ako okenné sklá na záchodoch.“
Dôležitým kompozičným prvkom je motív odarovanom náramku, ktorý sa ako červená niť tiahne celým príbehom aodhaľuje zamotané vzťahy medzi postavami románu, ktoré ho postupne vlastnia. Náramok tu má podobnú funkciu ako prsteň vrománe Elsy Moranteovej Lož akúzlo, ktorý Ferrantečasto spomína ako svoj veľký vzor.
Niektorí recenzenti mali dojem, že príbeh malej Giovanny je akoby nedokončený amal by pokračovať. Autorka sa priznala, že pôvodný zámer bol naozaj rozsiahlejší, asi na viac dielov, ale potom sa zľakla jeho náročnosti auspokojila sa len sjedným zväzkom. Možno to mal byť Bildungsroman veľkého oblúka Giovanninho života, nopotom sa sústredila nahľadanie strateného času zjej veku medzi dvanástym ašestnástym rokom, keď začala dospievať aobjavovala nielen nepoznaný svet okolo seba, ale aj neznámeho človeka vnej samej. Inšpiráciu Proustom pripomínajú vknihe dlhé vety, ale aj jeden priamy odkaz: keď sa Giovanna otcovi prizná, že číta ťažkú knihu ohľadaní strateného času. Prekladateľke treba uznať, že si prácu nezľahčila, anapríklad poldruhastránkovú spoveď otca pred dcérou ponechala ako jednu vetu. Dobrý preklad je pri tejto autorke dôležitý; premyslená kompozícia a dokonalá stavba viet by sa prekladom mohli narušiť. Nie nadarmo sa hovorí, že Ferranteza úspech vanglosaských krajinách vďačí svojmu vydavateľovi a prekladateľke Ann Goldsteinovej. Aj na Slovensku má Ferranteveľa čitateľov aprispela ktomu aj prekladateľka Ivana Dobrakovová avydavateľstvo Inaque.
