ղľáԾ
Joe Todd-Stanton: Artur azlaté lano
Bratislava: Albatros, 2020
„Predstavte si hrobku stoľkými zákutiami, že by mohla skryť najväčšie poklady sveta...“ píše sa na zadnej strane tenkej knižky Artur azlaté lanoJoea Todd-Stantona. Ide oprvý diel rozprávkovej série pre deti, ktorý ich prevedie najznámejšími mýtmi sveta. Vtomto príbehu sa malý Artur zIslandu stretne sbohom hromu Thorom, aby spolu chytili obávaného vlka Fenrira.
Vydavateľstvo Albatros tak nadväzuje na popularitu komiksov oHilde č Nimone, ktoré vprekladoch uviedlo tiež. Hoci pri Arturovi sa zdráham použiť slovo „komiks“. Naoko ním je – sledujeme sekvenciu obrázkov, doplnenú osprievodný text. Avšak Artur sa nečíta ako komiks. Nemá ten správny íԲ. Chýba mu totiž medzera.
Medzera je jedna zo štrukturálnych jednotiek komiksovej sekvencie. Je to prázdny priestor medzi dvoma oknami. Bez neho čtateľ nevie určť, aká časová jednotka uplynula medzi jednotlivými oknami, kam sa postavy pohli č ako sa zmenilo prostredie. Je to prázdny priestor, ktorý čtateľ vypĺňa vlastnou predstavivosťou a ktorý zvýrazňuje rozdiely medzi jednotlivými panelmi.
Ak Artur má medzery, sú priveľké. Jednotlivé obrázky síce ilustrujú situáciu ztextu, ale medzery medzi nimi sú často na to, aby obsiahli veľké časové alebo priestorové skoky. Aj to len na jednotlivých úsekoch pomerne krátkej knihy. Na iných častiach fungujú tak, ako majú. Podobne je to aj s priamou rečou, ktorá sa niekedy nachádza vkomiksových bublinách, inokedy vsprievodnom texte.
Artur sa teda pohybuje na tej tenkej hranici definície komiksu. Technicky ju napĺňa, prakticky pôsobí skôr ako veľmi bohato ilustrovaná knižka. Tak bohato, že ilustrácií je viac ako textu. Toho je naozaj minimum. Kniha je totiž určená najmladším čtateľom od ôsmich rokov, teda takým, čo sa čerstvo naučli čítať anáročnejšie texty by nemuseli zvládať.
Ide o taký komiks – nekomiks, resp. skôr grafickúknižku. Je to naozaj problém? Nie, sčtateľským zážitkom to vlastne nesúvisí, tak teda kjadru veci.
Artur je nenáročný priamočary príbeh plný vikingskej mytológie adobrodružstva sodvážnym abystrým malým hrdinom. Je to viac-menej poviedka na jeden večer pred spaním, doplnená oveselú afarebnú detskú kresbu. Nebudeme hodnotiť príbeh,je presne taký, aký má byť vzhľadom na cieľovú skupinu.
Skutočne premrhaným potenciálom je kresba. Tá napodobňuje poetiku Nimony anejde vlastnou cestou. Navyše panely často zaberajú celú stránku alebo dvojstránku, ale na kochanie je vnich toho naozaj málo. Len to, čo je najnutnejšie pre príbeh, pričom je priestor aj na skryté vtipy č narážky alebo veselé detaily do pozadia. Veurópskom komikse – na čele sfrancúzskym Asterixom – je to bežná prax. Todd-Stanton sa jej, ktovie prečo, vyhýba. Tým pripravil deti zradosti druhého alebo podrobnejšieho čítania.
Príbehu to neprekáža, je to len taká technická výčtka. Za to veľmi dôležitá, lebo zaHildou, Nimonou alebo Asterixom (všetko komiksové tituly pre deti vo vydavateľstve Albatros)značne zaostáva práve z tohto dôvodu.
Jeho čtateľom to však nebude prekážať. Keby som mal syna, Artura mu zaobstarám napriek výhradám.
