��������

ČÍM ŽIJE LITERATÚRA

Na naše anketové otázky o podmienkach súčasnej literatúry odpovedá prozaik a prekladateľ Pavel VILIKOVSKÝ. Za knihu Čarovný papagáj a iné gýče (vyd. Slovenský spisovateľ 2005) získal Literárnu cenu Anasoft litera 2006 a čitatelia Knižnej revue ju zvolili za Knihu roka 2005. S románom Silberputzen (Vydavateľstvo PT Albert Marenčin 2006) sa dostal medzi desiatich finalistov Anasoft litera 2007 z nominovaných autorov na toto ocenenie za pôvodnú slovenskú prózu vydanú v uplynulom roku.

* Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí  prenikať do každodenného života?

– Či vplýva literatúra na život spoločnosti a jednotlivca, ťažko povedať, pretože jej vplyv je zväčša voľným okom neviditeľný a nedá sa ani štatisticky podchytiť. Vyhýbavá, ale asi najpresnejšia odpoveď znie, že kedy ako a na koho. Pokiaľ ide o spoločnosť, najväčší, príležitostne aj zjavný ohlas máva literatúra paradoxne v autoritárskych režimoch, keď sa jej podarí nahlas vysloviť veci, o ktorých sa má mlčať. V slobodnej spoločnosti, za akú teraz môžeme považovať aj našu, sa takýto vplyv literatúry stráca: kde môžu hovoriť všetci a hocičo, cena slova prirodzene klesá. Tu už ide predovšetkým o stretnutie jednotlivého čitateľa s jednotlivým dielom; ak sa stretne správne dielo so správnym čitateľom v správnom čase, jeho vplyv môže byť hlboký, hoci intímny a pre iných nepostrehnuteľný.

* Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť celá literárna komunikácia?

– Literárny život na Slovensku, ak pod ním rozumieme rozličné ,,krsty" kníh, stretnutia s autormi a podobne, je dosť, dalo by sa povedať, až nebývalo čulý. Ak však máme na mysli ohlas literárnych diel v širšej verejnosti, nejde ani tak o život, ako o živorenie. Slovenskej literatúre teda chýba to najpodstatnejšie: zaujatý čitateľ.

podpis