ղľáԾ
Svetová digitálna knižnica otvorená
Virtuálny svet je opäť bohatší: 21. apríla spustili vParíži do prevádzky projekt UNESCO a Kongresovej knižnice USA a jej partnerov pod názvom Svetová digitálna knižnica (WDL - World Digital Library). Táto umožňuje prostredníctvom internetu voľný, bezplatný prístup kvzácnym dokumentom svetového kultúrneho dedičstva, ako sú unikátne rukopisy, knihy, mapy, fotografie, filmy, zvukové záznamy.
Vsúvislosti sotvorením Svetovej digitálnej knižnice nás teší podiel Slovenska, ato konkrétne Univerzitnej knižnice v Bratislave, ktorá sa zapojila do tohto projektu, ako jedna zmála stredoeurópskych knižníc. Na slávnostnom podujatí vParíži sa zúčastnil riaditeľ úseku automatizácie aintegrácie Univerzitnej knižnice vBratislave apredseda Slovenského výboru UNESCO Pamäť sveta Ing. Alojz Androvič, PhD., s ktorým som sa na túto aktuálnu tému porozprávala.
*Môžete našich čitateľov na úvod zoznámiť s myšlienkou vzniku Svetovej digitálnej knižnice?
- Hoci už dlhšie sú známe rôzne projekty internetových knižníc a archívov na národnej, regionálnej, bilaterálnej imedzinárodnej úrovni, len teraz sa podarilo po prvýkrát vytvoriť digitálnu knižnicu skutočne globálneho charakteru. Myšlienka vznikla v Kongresovej knižnici ajej cieľom - ako povedal „otec“ projektu ariaditeľ Kongresovej knižnice James Billington – „je podpora kultúrneho porozumenia prístupom kmateriálom, ktoré sú zaujímavé a dôležité“. Projekt svetovej digitálnej knižnice má prispieť kzlepšeniu kvality a rozmanitosti kultúrneho obsahu ainformácií vo svetovej počítačovej sieti, ako aj kvýchove a výskumu na univerzitách. Vsnahe obsiahnuť celý svet, spojila Kongresová knižnica svoje sily s UNESCO, aby spoločne postupovali, vytvárali pracovné expertné skupiny, rozvíjali technické aobsahové stránky projektu, riešili výber dokumentov (ich zaradenie do registrov kultúrneho dedičstva, napr. Pamäť sveta) apod. Prvoradou snahou WDL je, aby sa tu stretli všetky kultúry, jazyky, náboženstvá arozmanité dokumenty zkaždého kontinentu. Momentálne najaktuálnejšou otázkou je, ako zdôraznil riaditeľ WDL John van Oudenaren – „poradiť si už od začiatku s veľkým množstvom obsahu amimoriadnym záujmom požívateľov digitálnej knižnice zcelého sveta“. Ani po technickej stránke neboli problémy s priepustnosťou liniek, tvorcovia WDL sa poučili znedostatkov doterajších projektov (napr. aj zprojektu EÚ Europeana, ktorý prelinkováva informačné zdroje zúčastnených európskych knižníc). Tento finančne náročný projekt podporili viaceré nadácie: Google, Quatar foundation, Carnegie corporation, KAUST, Microsoft a i.
* 21. apríl 2009 sa teda zapísal zlatým písmom do knihy medzinárodnej spolupráce knižníc. Čo všetko sprístupňuje webová stránka Svetovej digitálnej knižnice?
- Na stránke www.wdl.org možno nájsť skutočné poklady ato vpríjemnom,dobre ovládateľnom používateľskom prostredí. Návštevník tejto doteraz najprofesionálnejšej stránky tu nájde vyše 1 300 dokumentov (pribudnú ďalšie) vštyridsiatich jazykoch zcelého sveta. Záujemcovia sa snimi môžu zoznamovať vsiedmich jazykoch - angličtine, arabčine, čínštine, francúzštine, portugalčine, ruštine a španielčine. Vzvolenom jazyku si možno vybrať dokumenty podľa miesta, času, témy alebo inštitúcie. WDL obsahuje rukopisy, knihy, mapy, fotografie, filmy, zvukové záznamy. Ku každému dokumentu je priradený informačný text azákladné identifikačné údaje. Nájdeme tu napr. údaje ozaniknutých ríšach, prvý filmový záznam na svete od bratov Lumiérovcov, či prvú nahrávku hymny Marseillaise. Treba spomenúť, že WDL prináša aj materiály zfondu Univerzitnej knižnice v Bratislave.
* Prezraďte, ako sa podarilo vašej knižnici, zaradiť sa vtomto projekte ksvetovým knižniciam – gigantom?
- Začalo to správnou informáciou vsprávnom čase. Kontaktovali sme zodpovedných pracovníkov v Kongresovej knižnici ainformovali ich, čím môžeme prispieť. Generálny riaditeľ UKB PhDr. Tibor Trgiňa sa pracovne stretol spredstaviteľmi WDL na svetovom kongrese IFLA v Quebecu (august 2008). Naša ponuka ich zaujala a prijali nás do tímu zakladajúcich členov projektu (v novembri 2008 sme podpísali Memorandum ospolupráci). Tak sa Univerzitná knižnica zaradili medzi 27 najvyspelejších knižníc na svete. Zareagovali sme nielen včas na prvotnú informáciu, ale podstatné bolo, že sme boli pripravení po odbornej itechnologickej stránke. Ponúkli sme časť slávnej Bašagićovej zbierky, ktorú už máme sčasti zdigitalizovanú a znej komisia expertov WDL vybrala 10 dokumentov.
* Mohli by ste bližšie predstaviť túto zbierku?
- Zbierku tvorí súbor islamských pamiatok knižnej kultúry, ktorý knižnica v roku 1924 kúpila od literáta a zberateľa Safveta bega Bašagića. Obsahuje 284 rukopisných diel a 365 zväzkov tlačených kníh. Sú to materiály predovšetkým zoblasti náboženstva (korán, dogmatika, tradície, modlitby, náboženské právo), ďalej práce zfilozofie, psychológie, astronómie, matematiky, politiky, dejín, lexiky, gramatiky a krásnej literatúry. Treba zdôrazniť, že od roku 1997 je zbierka zaradená do projektu UNESCO Pamäť sveta.
*Ide o mimoriadny úspech a potvrdenie kvality vašej inštitúcie. Zúčastnili ste sa na parížskej slávnosti otvorenia WDL – aký to bol pocit?
- Jednoznačne: úžasný a nezabudnuteľný. Stretol som sa arokoval spredstaviteľmi tých najprestížnejších knižníc sveta. Úprimne som sa tešil, že sa Univerzitnej knižnici podarilo stáť pri zrode tohto projektu a potvrdiť jej vyspelosť na medzinárodnom poli. Vážim si to osobitne aj preto, lebo mám pocit, že na domácej pôde knižnicu z národných projektov akosi „vytesňujú“. Napriek tomu sme vybudovali digitalizačné pracovisko, rozvíjame digitalizačné služby apokračujeme vdigitalizácii zbierok, lebo šťastie praje len pripraveným!
*Dosiahli ste úspech, ale čo ďalej?
- Iste, účasť voWDL je veľká vec, ale teraz nastupuje nová vlna intenzívnej práce. Voblasti digitalizácie sa zameriame na naše kultúrne dedičstvo. Tento zámer je podstatne širší, ale uľahčí nám vytvoriť predstavu, ktoré cenné dokumenty domácej (slovenskej) proveniencie by sme mohli ponúknuť do WDL, lebo Bašagićova zbierka je síce vzácna, ale má predsa len pôvod vinom kultúrnom a historickom regióne. Myslím, že máme z čoho vybrať aaj takým spôsobom pripomenúť bohatstvo fondov UKB, ktorá si vtomto roku pripomína 90. výročie svojho vzniku.
Okrem toho budeme propagovať Svetovú digitálnu knižnicu na Slovensku avokolitých krajinách. Koncom apríla sme na seminári Infos zorganizovali hodinový telemost sriaditeľom projektu WDL J. V. OUDENARENOM z Kongresovej knižnice, aby sme priblížili myšlienku aj ďalšiezámery tejto jedinečnej digitálnej knižnice slovenským ačeským knižnično-informačným pracovníkom. Budeme sa usilovať aj na iných fórach oboznamovať so svetovou i domácou digitálnou knižnicou, aby do povedomia najširšej verejnosti prenikli slová Koičiro MacuurU, generálneho riaditeľa UNESCO, ktoré si dovolím odcitovať na záver: „knižnice predstavujú kľúčové miesta na zabezpečenie univerzálneho prístupu kinformáciám a na budovanie vedomostnej spoločnosti“.
Za rozhovor ďakuje Lýdia Čelková
