ղľáԾ
Viktor Baranov (1950), básnik, prozaik, prekladateľ, je šéfredaktor literárneho časopisu Kyjiv a predseda Kyjevskej organizácie Národného zväzu spisovateľov Ukrajiny. Je autorom básnických zbierok Zrod plameňa, Vstredu ráno, Georgíny vmatkinej záhrade, Modrooká chalupa; zbierok noviel poviedok Keď prestúpiš prah, Biele pásmo, čierne pásmo. Vydal satirický román Prezent. Viktor Baranov prekladá zmoldavského jazyka, nemčiny, ruštiny, rumunčiny. Jeho diela boli preložené do bulharčiny, litovčiny, ruštiny, slovenčiny, ale aj do gruzínskeho tadžického jazyka. Nedávno Viktor Baranov príjemne prekvapil čitateľskú verejnosť dvoma románmi – Prytula Smrť na bielom. Vnútorný svet ich postáv odkrýva netradičnými sujetovými postupmi stakmer detektívnou zápletkou. Sú to diela odnešku, okaždom znás, akí sme akých znás chce mať systém, vktorom žijeme. Svojimi románmi neponúka čitateľom len čítanie, ale aj aktívnu spoluúčasť na tvorbe. Pritom zohľadňuje životnú skúsenosť čitateľov.
Literárna kritika na Ukrajine dokonca vyjadruje názor, že romány Prytula Smrť na bielom by mohli nadobudnúť európske dimenzie, majú všetky predpoklady, aby ich prijal čitateľ západnej Európy. Vyznačujú sa výraznými charaktermi postáv, dynamikou rozprávania, nastoľujú zaujímavú problematiku, ktorá sa opiera opresnú analýzu súčasných politických procesov na Ukrajine. Zostáva však otázka, nakoľko Európu svet zaujímajú dočasné, hoci veľmi boľavé sociálne morálne problémy, ktoré len zdanlivo majú lokálny charakter.
Rozhovor sukrajinským spisovateľom Viktorom Baranovom
Keď nepíšem prózu, prichádza na rad báseň
Posledných päť rokov minulého storočia sa vukrajinskej literatúre vyznačovalo istou eufóriou. Čitatelia, ktorí dovtedy uprednostňovali romány preložené zruštiny či iných jazykov alebo diela ukrajinských romanistov Pavla Zahrebeľného, Valerija Ševčuka, čoraz viac siahajú za románmi súčasných ukrajinských autorov. Vposlednom desaťročí uplynulého storočia do ukrajinskej literatúry vstúpilo celé súkvetie autorov – Andruchovyč, Vynnyčuk, Pokaľčuk, Zabužko, Ulianenko, Paškovskyj, Škliar, Izdryk, Prochasko, Koželianko ďalší. Objavili sa nové témy, žánrový experiment, živý jazyk, logika plná paradoxov. Spomínaní autori sa blysli románmi, neskôr umnohých zrazu začína dominovať esejistika.
Už niekoľko rokov rozvíja román na ukrajinskom literárnom Viktor Baranov, ktorý vposlednom čase prekvapil literárnu kritiku, ale aj čitateľov naozaj originálnymi postupmi vtomto žánri.
Viktor Baranov (1950), básnik, prozaik, prekladateľ, je šéfredaktor literárneho časopisu Kyjiv a predseda Kyjevskej organizácie Národného zväzu spisovateľov Ukrajiny. Je autorom básnických zbierok Zrod plameňa, Vstredu ráno, Georgíny vmatkinej záhrade, Modrooká chalupa; zbierok noviel poviedok Keď prestúpiš prah, Biele pásmo, čierne pásmo. Vydal satirický román Prezent. Viktor Baranov prekladá zmoldavského jazyka, nemčiny, ruštiny, rumunčiny. Jeho diela boli preložené do bulharčiny, litovčiny, ruštiny, slovenčiny, ale aj do gruzínskeho tadžického jazyka. Nedávno Viktor Baranov príjemne prekvapil čitateľskú verejnosť dvoma románmi – Prytula Smrť na bielom. Vnútorný svet ich postáv odkrýva netradičnými sujetovými postupmi stakmer detektívnou zápletkou. Sú to diela odnešku, okaždom znás, akí sme akých znás chce mať systém, vktorom žijeme. Svojimi románmi neponúka čitateľom len čítanie, ale aj aktívnu spoluúčasť na tvorbe. Pritom zohľadňuje životnú skúsenosť čitateľov.
Literárna kritika na Ukrajine dokonca vyjadruje názor, že romány Prytula Smrť na bielom by mohli nadobudnúť európske dimenzie, majú všetky predpoklady, aby ich prijal čitateľ západnej Európy. Vyznačujú sa výraznými charaktermi postáv, dynamikou rozprávania, nastoľujú zaujímavú problematiku, ktorá sa opiera opresnú analýzu súčasných politických procesov na Ukrajine. Zostáva však otázka, nakoľko Európu svet zaujímajú dočasné, hoci veľmi boľavé sociálne morálne problémy, ktoré len zdanlivo majú lokálny charakter.
* Viktor Fedorovyč, vdoslove kvydaniu románov Prytula Smrť na bielom literárny kritik Mychajlo Slabošpyckyj uvažuje otom, či literatúra je hrou alebo veľmi serióznou záležitosťou. Čím je pre vás literatúra?
– Nepovedal by som, že literatúra je hrou pre hru. Mne ako účastníkovi tvorivého procesu oveľa viac imponuje literatúra, ktorá približuje javy reálie nášho života nie opisne, ale všpecifickej forme, ktorá je vlastná len jej. Povedzme, vrozšírenej metafore. Keď sa pozrieme na postavy, na sujetovú líniu, nájdeme tam prvky momenty, ktoré mnohí dnes nazývajú virtuálnou realitou. Nie je to však ani chimérická próza, ani sci-fi. Pre mňa totiž je zaujímavé vytvoriť ireálnu situáciu, ktorá pomôže lepšie preniknúť do vnútorného sveta postavy. Nepáči sa mi obšírna popisnosť. Napríklad vo svojej próze unikám portrétom. Nemám rád, keď výtvarník ilustruje moju knihu postave zobrazí tvár. Prečo? Lebo po prečítaní textu ukaždého čitateľa vznikla istá predstava, keď sa zobrazí táto postava na obrázku, to znamená, že mu vnucujeme isté videnie. Každý čitateľ má vlastnú predstavu otom, čo autor napísal. Provokujem čitateľa, aby bol spoluautorom. Pre mňa je dôležité pohrať sa so slovom, dostať zneho všetky nuansy.
*V románe Smrť na bielom ide aj ospoločnú hru, do ktorej sa má zapojiť čitateľ, zároveň vtomto karnevalovom živle, karnevalovom ošiali veľmi nenútene vediete rozhovor ozložitých eticko-filozofických problémoch ľudského jestvovania. Ztoho teda vyplýva, že veľkou mierou sa spoliehate na životnú skúsenosť čitateľa.
– Umelecká literatúra nemusí za každú cenu niečo vnucovať, niečo čitateľovi diktovať alebo poskytovať hotové recepty pri riešení životných problémov. Myslím si, že čitateľovi treba oveľa viac dôverovať, nepoučovať ho, zapájať ho do tejto hry – hry spisovateľa čitateľa ako spisovateľovho spoluautora.
* Ako pomáha prozaikovi Baranovi básnik Baranov? Alebo sa stáva, že by si nebodaj navzájom prekážali?
– Treba svoje sily skúšať aj viných žánroch. Keď nepíšem prózu, vtedy prichádza na rad báseň naopak. Nemyslím si, žeby básnik-Baranov chcel súperiť sprozaikom-Baranovom, alebo žeby si navzájom prekážali, skôr sa dopĺňajú.
Ivan Jackanin
