ղľáԾ
Vydavateľstvo Q 111
Adresa: J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava
tel./fax: e-mail: q111@stonline.sk
龱徱ٱľ: Kveta Dašková : ,,Sám sebe riaditeľom? Keď už, tak riaditeľkou. Ale mám iba jednu polo zamestnankyňu ajedného polo externistu.“
Vznik: október 1990
Zameranie, profilové edície:
1. Kvalitná tvorba pre deti; postupne vraciam deťom Jaroslavu Blažkovú.
2. Nekomerčná kvalitná domáca aj zahraničná básnická iprozaická tvorba; ťažisková je edícia Ženský prstoklad. Vnej vychádzajú knihy pozoruhodných autoriek zcelého sveta. Sú žánrovo veľmi pestré, často na pomedzí či rozhraní žánrov: literatúra faktu, esej, memoáre, symbióza beletrie a publicistiky, a to vždy na vysokej literárnej úrovni a tematicky zaujímavé.
Ďalej je tu edícia Všetci ľudia (možno) všetko vedia, čo sú príslovia aporekadlá národov sveta. Zatiaľ síce počtom skromná, ale rozvíjajúca sa, je edícia slovenských autorov poézie.
Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vydavateľstva, prípadne vlastné predajne (v ktorých mestách): To, podľa mňa, patrí medzi obchodné tajomstvo.
– Približne 120, zčoho je zhruba polovica našich autorov.
– Šiestimi.
– áý.
– Nie, nefavorizujem. Akosi sa to ani nepatrí. To nech posúdia iní.
– Za všetkým, čo som vydala, si stojím.
– Práveže knižný trh. Systém útlaku vydavateľstiev. Tlačiareň, distributér, kníhkupec – im všetkým rastú náklady. Fakt, rastú. No tlačiareň si to spočíta avyfakturuje. Distributér akníhkupec zas súsmevom alebo vráskou načele zvýšia rabat. Dámy apáni, začínali sme (roku 1990) s25-percentným rabatom, dnes je to 40 percent iviac. Vari sa pritom vydavateľovi nezvýšili „životné“ náklady, hoci, napríklad, len tie tlačiarenské anájomné atelefón aelektrina anový počítač, lebo starý doslúžil apracovná sila atak...? Môže to všetko (vrátane dlhov neplatičov) vydavateľ uniesť azakomponovať to do ceny knihy? Akto si ju potom kúpi na našom malom chudobnom Slovensku? Akeby bola aspoň inak ponúkaná, respektíve vôbec ponúkaná. Sláskou ku knihe asvedomím, že nejde iba obiznis, ale že ide okultúrnu misiu. Ja viem, sú tu samo-predajné knihy, tak čo? Aže sme, zhistorického hľadiska nedávno, stáli na nové knihy vrade? Prosím vás! Hovoriť otom, je prejavom stareckého nostalgického spomínania. Na dokreslenie: Pár dní ubehlo odvtedy, čo sa vBanskej Štiavnici konal festival európskej poézie, divadla ahudby Cap à l’ Est – Cesta na Východ. Hostiteľským jazykom bola slovenčina, dorozumievacím francúzština. Vedícii Ženský prstoklad som vydala štyri knihy popredných francúzskych autoriek. Snápadným upozornením by iste boli upútali pozornosť vo výklade kníhkupectva na hlavnej štiavnickej ulici. Atakisto na druhý deň, venovaný poľským básnikom, by sa vo výklade iste dobre vynímala kniha veršov nositeľky Nobelovej ceny Wislawy Szymborskej – len keby tie knihy vtom kníhkupectve boli mali.
Apodobný prípad som zažila otýždeň vKremnici na Kremnických gagoch, kde našim popredným humoristom udeľovali ocenenia. Ani kniha Stanislava Štepku Kronika komika, za ktorú dostal Zlatého gunára, ani knihy ostatných ocenených, vrátane Piesní ainých textov Milana Lasicu, ktoré som vydala, vmiestnom kníhkupectve účastník Gagov nenašiel.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Neviem. Ale azda aj seriózna organizácia samých vydavateľov. Oná symbióza skníhkupcami je proti prírode iekonomickému mysleniu. Tie dve zložky dnešnej jestvujúcej organizácie, či sa to komu páči, či nie, majú vlastne, žiaľ, antagonistické záujmy
– Monografie výtvarníkov. Ale vychádzajú inde, ato je dobre.
– Mali by byť aj rebríčky skutočných hodnôt.
– Je ich vari päť – šesť, medzi nimi je stálicou Virginia Woolfová, najmä jej kniha esejí Vlastná izba.
