ղľáԾ
Soňa Žiaková: Večné dieťa Margarétka, Žilina, Urela 2008
„Nie je dôležité, čo urobíme, ale či to robíme sláskou.“ (s. 50)
Kniha Večné dieťa Margarétka vznikla zlásky. Prvotina Sone Žiakovej sa zrodila v spolupráci so žilinskou spisovateľkou Katarínou Mikolášovou.
Aj vďaka priateľstvu týchto dvoch žien sa nám do rúk dostáva autobiografický príbeh, ktorého hodnota spočíva práve vautentickosti výpovede. Soňa sa rozhodla podeliť osvoje životné skúsenosti. Úprimne, citlivo, s ľahkosťou a zároveňnadhľadom nám sprostredkováva osobný príbeh plný utrpenia, zápasov, hľadania, ale predovšetkým viery a lásky. Autorku spoznávame postupne prostredníctvom jednotlivých kapitol a ona sa nám dostáva pod kožu svojou ľudskosťou, občasnými psychologickými náhľadmi, ktoré nám pomáhajú „pochopiť ju vkontexte“, ale aj zmyslom pre humor akrásnym vzťahom k prírode a zvieratám.
Jadrom príbehu Sone Žiakovej je boj so zákernou chorobou – rakovinou, ktorú familiárne nazýva INKOU. Roky trápenia ju však na duchu negatívne nepoznamenali. Z knihy sa dozvedáme, že práve ťažký údel ju sformoval do pozoruhodnej etickej osobnosti hľadajúcej a nachádzajúcej vieru v Boha a lásku kživotu ako aj lásku k blížnemu.
Soňa vnajťažších chvíľach objavuje všeobjímajúcu agapé – akoby zázračne sa okolo nej vytvára vzácna pavučina priateľstva, ktorá ju privádza až na pútnické miesto - do Lúrd. Opis jej zážitkov spojených svierou ako aj stretnutie so slepou deväťročnou Slávkou zapôsobí na čitateľa mimoriadne silno. Soňa lásku prijíma, ale nadovšetko ju aj rozdáva, atak robí svet lepším.
Táto kniha je odkazom pre všetkých trpiacich. Nie je nárekom, či sťažnosťou. Presne naopak – je návodom na hľadanie lúča svetla vo svojom vnútri, ale aj vo svojom blížnom. Je to kniha o silelásky – materskej, lásky synov kmatke, lásky medzi blížnymi, lásky kBohu akživotu.
Teplo, ktoré sála zo strán tejto knižky je cítiť aj zo sakrálnych malieb majstra Mojmíra Vlkolačka, ktoré vkusne a citlivo dopĺňajú príbeh Margarétky. Aprečo vtitule knihy figuruje meno Margarétka? To nech spolu sinými tajomstvami objaví pozorný čitateľ.
Na záver citát od André Gida zjeho denníka zroku 1930:
„Myslím, že choroby sú kľúčom, ktorý otvára dôležité dvere poznania askúseností. Dobrý zdravotný stav nám nedovolí všetkému rozumieť. Ale choroba nám odhalí niektoré pravdy. Pohodlný život spôsobí, že sa otieto pravdy nezaujímame.“
Vlasta Krajčová
