ղľáԾ
Jemné, prerozmýšľané, vtipné
Erik Ondrejička: (e)Pigramy, Bratislava, Elán 2009
Erik Ondrejička knižne debutoval vroku 2004 básnickou zbierkou Na vnútornej strane viečok. Vroku 2006 mu vyšla zbierka Tanec večerných vločiek. Čarovne veršované rukopisy kníh pre deti čakajú na vydanie. Ondrejičkovi sa podarilo obnoviť vedome zaniknutú a náročky popieranú poetiku básnického umenia: rým ahudobnosť verša. Jeho verše nie sú ani naivné ani sentimentálne. Ostrý intelekt a mäkká hudobnosť vytvárajú nezvyčajnú kombináciu, sktorou si nasilu disonanční autori a slovenské literárne prostredie, ktoré sa hrá na zložitý intelekt, nevedia rady. Čitatelia však majú radi a obdivujú ojedinelý a svieži Ondrejičkov talent, schopnosť zachytiť atmosféru a pobaviť.
Ondrejičkova kniha prináša ojedinelý žáner: epigram. Podľa vnútornej štruktúry by azda bolo treba hovoriť o aforizme, avšak pravidelná forma rýmovaného štvorveršia zrejme priviedla autora knázvu epigram, hoci evidentne ide o stručne vyjadrenú, vtipnú sentenciu. Iste preto vnázve nachádzame novotvar e(Pigram).
Definície aforizmu sú rôzne apohybujú sa na pomedzí príbuzných žánrov krátkych foriem, ako je esej, denník, prekvapivo, ale logicky aforizmus nachádzame aj vsúvislosti smoderným románom. F. Spicker vrozsiahlej teoretickej práci Der deutsche Aforismus im 20. Jahrhundert. Spiel, Bild, Erkenntnis (Tübingen, 2004) – (Nemecký aforizmus 20. storočia. Hra, obraz, poznanie) okrem historickej genézyskúma aj prvky aforizmu vpoetike postmoderných autorov. Vzávere súhlasne cituje myšlienku H. Frickeho zroku 1984 o „zmiešanine žánru vo vrchnom poschodí literatúry“ – pritom podľa neho aforizmu najbližší žáner je esej. Vmoderne sa nedá urobiť ostrý predel medzi týmito dvomi žánrami aprechodné fenomény sa dajú rozoznať rovnako uesejistov ako uaforistov v20. storočí. Vsúvislosti so vzťahom lyriky aaforizmov, poukazujúc na svoj starší výskum Spicker akcentuje znova svoju teóriu problémov „minimalistickej definície“ skritériami: „sporo azároveň zmysluplne“. Na viacerých miestach avsúvislosti sviacerými autormi sa Spicker zaoberá vzťahom aforizmu adenníkovej formy, vzťahom aforizmu arománu, ako ivedy ametafyziky vo vzťahu kaforizmu, pričom zdôrazňuje najmä blízkosť aforizmu afilozofie.
Vslovenskej literárnej vede nenájdeme teoretickú prácu, ktorá by typologicky určovala slovenský aforizmus ako žáner, hoci sa tento naozaj vslovenskej literatúre vyskytuje apestuje: Pavol Strauss, Tomáš Janovic, Peter Gregor a i. Erik Ondrejička je svojím jemným spôsobom vyjadrenia alebo poučenia bližší skôr Pavlovi Straussovi ako ostatným dvom. Ide o prerozmýšľané a vtipne pointované pozorovanie, alebo náhly prienik do podstaty často absurdných životných, politických alebo intímnych situácií.
Výnimočnosť knihy aforizmov Erika Ondrejičku podčiarkuje fakt, že predstavuje veľmi starý, avšak pomerne zriedkavý žáner, ktorý navyše západní teoretici pokladajú za kráľovský žáner 20. storočia.
Mária Bátorová
