Ke膹 star茅 d媒cha novotou
Miroslav Barto拧: Kto 钮a pohlad铆
沤ilina, Kni啪n茅 centrum 2003
聽 Podivne, priam anachronicky znie b谩snikovo venovanie jeho zbierky Kto 钮a pohlad铆 (2003) rodn茅mu Liptovu a聽jeho nov茅mu domovu Turcu. Domov je adres谩t, ktor媒 variuje nejedna historick谩 epocha alebo etapa v媒vinu po茅zie. Zauj铆mav媒m sa preto st谩va sp么sob, ak媒m sa Barto拧 vo svojej b谩snickej knihe s聽touto t茅mou vyrovn谩. Jeho kniha i聽napriek tradi膷nej dikcii prin谩拧a zrel煤 b谩snick煤 v媒pove膹, ktor谩 obsahuje zmes kultivovanej int铆mnej lyriky, vyznan铆 a聽pr铆le啪itostn媒ch b谩sn铆. Navy拧e svoj dosah roztv谩ra a聽zbavuje sa nechuti prekro膷i钮 hranicu s煤kromia, ke膹 sa v聽z谩vere dotkne spolo膷ensk媒ch t茅m.
聽 Autor doplnil zbierku ilustr谩ciami komplement谩rnymi s聽b谩snick媒m textom 鈥� slovo a聽obraz sa spolupodie木aj煤 na vytv谩ran铆 umeleck茅ho z谩啪itku. Za textami c铆ti钮 pre啪it茅, 钮archu sk煤senost铆, ale i聽木ahkos钮 zmierenia. Zistenia, ktor茅 sa dostavuj煤 膷asom, po strastiach zd暮havej reflexie, po prekonan铆 bolesti zo str谩t a聽omylov ved煤 v聽b谩sni k聽presnosti a聽k聽jednozna膷nosti vyjadrenia.
聽 Pri spracovan铆 problematiky partnersk媒ch vz钮ahov b谩snik obr谩ten铆m perspekt铆vy poh木adu vytv谩ra magnetick茅 pole, ktor茅 je predpokladom zbl铆啪enia. Podobn煤 strat茅giu dostredivosti uplat艌uje pomocou b谩snick媒ch fig煤r. Napr铆klad prostredn铆ctvom anafory pribli啪uje subjekt k聽objektu, a聽to nielen z聽poh木adu vzdialenosti, ale i聽v perspekt铆ve聽v盲膷拧ieho porozumenia, na podklade ktor茅ho sa nesk么r m么啪e zrodi钮 d么vera: 鈥�Ako zrkadlo / ktor媒m si vo拧la / a聽hne膹 vyst煤pila ale in谩 // Ako obzor /膷o sa pohol / aby nazrel za svoj chrb谩t // Ako prst / ktor媒 sa zapichol do pr谩zdna / aby poc铆til jeho ostros钮 // Ako les / v聽ktorom som 钮a u啪 na za膷iatku / obna啪il a聽zmenil na l煤ku鈥� (s. 10). V拧adepr铆tomn媒 in拧pira膷n媒 zdroj krajiny a zeme sa tu d么myselne prekr媒va s聽mot铆vmi 啪eny a聽erotiky tak, 啪e sa 啪ensk茅 telo a jeho聽proporcie prirovn谩vaj煤 k聽pohoriam a聽objavuj煤 sa v skryt媒ch al煤zi谩ch na pr铆rodn茅 re谩lie. V聽kontexte takto pon铆manej lyriky s聽v媒razn媒mi ruralistick媒mi a聽naturalistick媒mi prvkami je vlastne 啪ena synonymom zeme, zem metaforou 啪eny a聽啪ena i聽zem manifest谩ciou toho ist茅ho.
聽 Barto拧ova po茅zia je pln谩 pochybnost铆 o sile slova a聽po茅zie, o sebe samom, 膷i o spolo膷enskom v媒voji. Vzh木adom na tieto pochybnosti je domov kon拧tantou, 煤to膷iskom. Barto拧 si kladie viacero b谩snick媒ch ot谩zok, ktor媒ch v媒sledkom je sk木煤膷enos钮 z聽nemo啪nosti dial贸gu 鈥� dvojn谩sobn谩 sk木煤膷enos钮, preto啪e kv么li tejto nemo啪nosti ost谩vaj煤 odpovede prikryt茅 tichom a tajomstvom. B谩snik nar谩ba s聽tichom, prezentuje pokoj a聽harm贸niu, no aj opa膷ne generuje r么zne odtiene citu a聽nap盲tie v atmosf茅re b谩sne. Vyu啪铆va vyjadrovacie prostriedky tradi膷nej po茅zie, cez Pl谩vku a聽Kostru ide si po ne niekedy a啪 ku Kraskovi. Nie v啪dy sa mu v拧ak dar铆 uplatni钮 tieto prostriedky inak, nov媒m sp么sobom. V聽b谩snick媒ch textoch takisto ru拧铆, a聽miestami p么sob铆 lacno, grafick茅 zv媒raz艌ovanie slov. Mo啪no v拧ak poveda钮, 啪e Barto拧 je v媒nimkou, ktor谩 potvrdzuje pravidlo. Napriek tomu, 啪e ist茅 pravidlo pozn谩, elegantne ho poru拧uje. V聽jeho po茅zii preto postupy starej po茅zie d媒chaj煤 novotou.
Jaroslav Vlnka