ղľáԾ
Bratislava, Kalligram 2011
Tomáš Štrauss (nar. 1931) si ešte pred odchodom do emigrácie roku 1980 vybudoval renomé jedného znajkompetentnejších znalcov východoeurópskych avantgárd. Svoju prestíž uznávaného teoretika umenia si vslobodnom svete posilnil pôsobením vo Východoeurópskom kultúrnom centre vKolíne nad Rýnom, hosťovaním naviacerých univerzitách apublikovaním vprestížnych západonemeckých, francúzskych aamerických periodikách. Poroku 1989 začali aj u nás vychádzať jeho texty aroku 2003 sa vrátil doBratislavy ajautor. Osobitne zaujímavé sú novšie, pozoruhodné, esejisticky ladené práce: Metamorfózy umenia 20. storočia (2001), Zoseba vystupujúce umenia (2003), Toto posrané 20. storočie (2006, 2007), Toto čudesné 21. storočie (2009) aToto rozbiehajúce sa 21. storočie (2009, 2010). Všetky tieto práce odzrkadľujú autorovu snahu uchopiť kultúrny čas, ktorý žijeme. Stretli sa s veľkým kritickým ohlasom a oich priaznivom čitateľskom prijatí svedčí, že Toto posrané 20. storočie ajToto rozbiehajúce sa 21. storočie vyšli vdruhom vydaní. PreTomáša Štraussa je písanie – ako toformuluje aj vtejto knihe – „predovšetkým dobrodružstvo otvoreného, nikým a ničím nehateného myslenia“. Jednes jedným z mála, možno jediným slovenským autorom, ktorý sa vtakej šírke venuje vplyvu nových technológií a médií na súčasné umenie, ohrozované dnes už nietotalitnými praktikami represívnych režimov, alenovými formami manipulácie, ktoré prebudúcnosť umenia predstavujú rovnaké nebezpečenstvo akokomunizmom nanucované „svetlé zajtrajšky“ – ktorým saTomášovi Štraussovi podarilo uniknúť odchodom doemigrácie. Myšlienkové aumelecké prúdenie, ktorého sa vosemdesiatych adeväťdesiatych rokoch 20. storočia prežitých vNemecku stal svedkom i účastníkom, natrvalo pozitívne ovplyvnilo jeho pohľad nadianie vosvetovom umení apodnietilo ho k úvahám, naSlovensku nezvykle otvorene formulovaných, o „posranosti“ prežitého storočia a čudesných udalostiach, prírodných ipolitických, ktorými nás privítalo storočie nové.
Pregnantne toTomáš Štrauss formuluje už v úvodnej eseji Je ináč akobolo, ale čo s tým? asvoj pohľad na „našu existenciu v širšom, povedzme, vesmírnom priestore“, na súčasnú vedu, „ktorá bezotvoreného a vpodstate bezbrehého premýšľania vlastne nie jevedou“, nanepredvídateľný, svojbytný vývoj technológií či odchylné podoby tejistej viery (predtým kresťanstvo, dnes islam) „vedú k rôznym, takpovediac vražedným atentátom“, naohlušujúci svet médií, ktorý orientáciou iba anajmä na prítomnosť a naaktuálnu politickú moc spôsobuje „faktické vymazanie aabsenciu myslenia adlhodobej akontinuálnej pamäti“, či priživujúcu sabezhodnotovú politiku – to všetko autor premýšľavému čitateľovi predkladá akosvoj „pokus opomenovanie nepredvídateľného aneistých istôt“. Už táto úvodná esej svedčí o Štraussovej schopnosti uvažovania oglobálnych problémoch nielen v súčasnom umení, vktorom sa „po programovom kolektivizme dostáva dostredobodu záujmu tentoraz jedinečné aneopakovateľné indivíduum“, alerovnako aj vspoločenských vedách či vedeckom výskume. Oprávnene preto na záver tejto programovej eseje konštatuje, že „naše východiskové ideové, morálne, právno-politické a iné štruktúry sú krehké“ a ich dôsledky nateraz ťažko odhadnúť.
V novej Štraussovej knihe nájdeme ajeseje: Centrum Bratislavy neleží vPodunajských Biskupiciach, rozsiahlu štúdiu Triumfujúci urbanizmus otradíciách apostavách košickej medzivojnovej avantgardy, pozoruhodné zamyslenie nadrománom M. Bátorovej Stred, ktoré je aj ukážkou širšieho chápania tohto žánru ako „systematizovanej fikcie“ a čo možno odneho vbudúcnosti očakávať, aknihu uzatvára Jedenásť téz o podstate myslenia. Štraussove nové eseje pôsobia nielen intelektuálne podnetne, alemne osobne obnovovali pôžitok z čítania, myšlienkovú bohatosť a zároveň štýlovú ľahkosť, ktorú moja generáciu intenzívne zažívala v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia. Ahoci tovydavateľ knihy osobitne nezdôrazňuje, kniha O myslení anemyslení vychádza akopocta k životnému jubileu. Je topocta plne zaslúžená.
