痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Bratislava, Premedia Group 2012
Vanda Rozenbergov谩 (1971), bibliografka a聽maliarka na聽sklo z聽Prievidze, debutovala vlani kni啪kou poviedok s聽tak媒m dr谩啪div媒m n谩zvom, 啪e sa聽jej kniha mimovo木ne ocitla v聽 predajni pre聽drobnochovate木ov (Ved木aj拧ie 煤膷inky chovu drobn媒ch hlodavcov). Pravda, n谩hodn铆 i聽nen谩hodn铆 膷itatelia 膷oskoro zistili, 啪e debutantka m谩 zmysel pre聽humor, a聽 mo啪no si聽niektor铆 aj聽spomenuli, 啪e bodovala v聽 nieko木k媒ch ro膷n铆koch s煤钮a啪e Poviedka. Pri 膷铆tan铆 jej聽druhej knihy 鈥� rom谩nu Moje more 鈥� pravdepodobne op盲钮 zistia ist茅 nezrovnalosti medzi n谩zvom a聽obsahom, ke膹 v聽nej sk么r ako ve木k煤 romantick煤 vodu n谩jdu bezbreh煤 pavu膷inu vz钮ahov ulo啪en媒ch v聽du拧iach napoh木ad uleten媒ch post谩v. T谩to osobit谩 textov谩 spont谩nnos钮 rozhodne nebola sp铆san谩 iba聽pre kratochv铆木ne rozru拧ovanie zmyslov konzumentov kn铆h. Vanda Rozenbergov谩 je聽toti啪 autorkou, ktor谩 ani聽svoj humor, ani聽svoju uletenos钮 nenak煤pila na bl拧om trhu liter谩rnych m谩rnivost铆. A聽 nech p么sobia akoko木vek 啪ivelne, za聽jej rozpr谩van铆m c铆ti钮 nevnucuj煤cu sa pr铆tomnos钮 jedine膷n茅ho posolstva.
Pr贸za m谩 dve 膷asti, v聽ktor媒ch vystupuje nieko木ko post谩v. Postavy maj煤 svoje rozpr谩va膷sk茅 bloky, raz sa聽realizuj煤 cez聽rozpr谩vanie v聽prvej (mu啪i!), inokedy v聽tretej osobe (啪eny), pri膷om tak茅to delegovanie rozpr谩va膷sk媒ch kompetenci铆 p么sob铆, akoby nemalo zmysel. Do聽rozpr谩va膷skej hry聽vstupuj煤 postavy ako聽hotov茅, hoci v聽sebe o膷ividne nes煤 poriadny n谩klad de拧truk膷n媒ch 鈥瀙anick媒ch por煤ch鈥�, 鈥灻簔kostn媒ch vz钮ahov鈥� 膷i strachu a聽osamotenosti s聽celou ich聽soci谩lnou i聽ment谩lnou genetikou, ak谩 neraz b媒vala cie木om modernej slovenskej, najm盲 啪enskej pr贸zy. No pr谩ve t谩to ich 鈥瀐otovos钮鈥� znamen谩 nov媒 status zbaven媒 m媒tov 煤zkostlivej zodpovednosti za聽seba a聽 za in媒ch. Kalista, jeden z聽 emblematick媒ch rozpr谩va膷sk媒ch v媒myslov Rozenbergovej pr贸zy, sa聽rozhodne zanecha钮 svoj bezfarebn媒 啪ivot upachtenej, zodpovednej a聽 realitou ub铆janej matky.聽Stane sa聽bez ak媒chko木vek mindr谩kov nezodpovednou 鈥�motiva膷nou poradky艌ou a聽 projektantkou 啪ivotnej perspekt铆vy鈥� cudz铆ch 木ud铆, 膷i啪e ve拧tky艌ou, ber煤cou peniaze za聽sny pre in媒ch, ktor茅 sa聽skuto膷ne plnia. Znamen谩 to聽nov煤 slobodn煤 existenciu a聽jej jas m么啪e pre啪iari钮 木udsk茅 啪ivoty i聽svet. Preto sa聽postavy koncipuj煤 od聽svojich mien, ktor茅 v聽tejto knihe 鈥瀗ie s煤 prav茅鈥�, ale 鈥�extravagantn茅, preto啪e Kalista sa v聽 skuto膷nosti nikdy nechcela vola钮 Sl谩vka Mokr谩鈥�. Tak茅 je聽priznanie v聽jednom (vari) autorskom vstupe do聽rozpr谩va膷sk茅ho partu postavy. Aj n铆m sa聽potvrdzuje, 啪e t谩to pr贸za nechce by钮 moralitou, hoci je聽pln谩 cudnej mor谩lky, ani聽estetikou, hoci aj聽jedenie oby膷ajnej ry啪e tu m么啪e by钮 鈥�rytmick谩 b谩se艌, ako聽japonsk谩 miniat煤ra鈥�.
A聽 tak聽nejako je to i聽 s聽 rom谩novitos钮ou tohto rom谩nu. Autorka na z谩lo啪ke hovor铆 o聽pr铆behu o聽dvoch mu啪och a聽dvoch 啪en谩ch, hoci je to pr铆beh najmenej o聽troch mu啪och a聽 troch 啪en谩ch, obsahuj煤ci retrospekt铆vy 膹al拧铆ch pr铆behov. D么le啪it茅 je, 啪e 啪eny sn铆vaj煤ce o聽hrdinsk媒ch mu啪och tu na拧li 拧钮astie (ako in谩膷 nazva钮 t煤 prapodivn煤 harm贸niu nezi拧tn茅ho vz钮ahu dvoch celkom odli拧n媒ch jedincov) s聽 mu啪mi vonkoncom nesp暮艌aj煤cimi krit茅ri谩 煤spe拧nosti 膷i dobyvate木skej neodolate木nosti. A聽mu啪i sa na拧li v聽啪en谩ch, ktor茅 拧钮astie nedob媒jaj煤 v拧etk媒mi prostriedkami, ale聽nosia ho v聽sebe, len im ho聽treba dopria钮. Autorke sa聽podaril tento zlom od uf艌ukanosti nad聽odb煤daj煤cou mu啪nos钮ou 膷i prib煤daj煤cou ne煤ctou vo膷i聽啪enskosti k聽tolerancii pou膷enej civiliza膷n媒m v媒vojom. Lebo Rozenbergovej pr贸za je聽knihou o聽拧钮ast铆, o聽jeho bezpodmiene膷nej potrebe pri po木ud拧钮ovan铆 n谩拧ho sveta.
