��������

Wisława szymborska 1923 - 2012

�ٱ���ň

Dvadsaťsedem kostí,
tridsaťpäť svalov,
približne dvetisíc nervových buniek
v každom brušku našich piatich prstov.
To celkom postačuje,
aby sa dalo napísať Mein Kampf
alebo Domček Macka Puf.

(Originál básne Dłoń publikoval mesač­ník Odra 2011/9, s. 7, do slovenčiny prelo­žil Vlastimil Kovalčík.)

Poľská nositeľka Nobelovej ceny za lite­ratúru za rok 1996 patrila do päťhvezdia poľskej poézie druhej polovice 20.  sto­ročia spolu s  Czesławom Miłoszom (1911 – 2004), Janom Twar­dowskym (1916 – 2006), Ta­deuszom Różewiczom (1921) a Zbigniewom Herbertom (1924 – 1998). Nielen v Poľsku, ale aj v  mnohých iných krajinách, kde preložili jej básne, pokla­dali ju za prvú dámu poézie. Vytvorila síce nie rozsiahle (12 zbierok), ale o to náročnej­šie, kvalitnejšie a  uznávanej­šie básnické dielo. Slovensko navštívila dva razy, naposledy v roku 1990, v Poľskom inštitú­te čítala svoje básne po poľsky a  odpovedala na otázky počet­ného publika. V  slovenčine jej vyšli doteraz štyri knižné vydania poézie (Volanie na Yetiho, 1966, 49����á����í, 1999, ���íľ��, 2003 a ������í�ٴdz��ԴDz�ť, 2008).