��������

V Červenom salóne bratislavského Apponyiho paláca sa konala prezentácia výnimočnej knihy Jany Pohaničovej a Petra Budaya Storočie Feiglerovcov o architektúre nášho hlavného mesta v 19. storočí. Dynastia staviteľov a architektov Feiglerovcov – Franz, Ignatz st., Ignatz ml. a Alexander – celé štyri generácie formovala tvár vtedajšej Bratislavy. S ich dielami sa môžeme v našej metropole stretnúť takmer na každom kroku. Boli tvorcami nielen sakrálnych stavieb a honosných palácov, fabrických budov, ale aj obytných domov pre obyčajných ľudí. Hoci prevláda názor, že Feiglerovci neprekročili rámec Bratislavy, kniha nás presvedčí, že ich stavby sa nachádzajú aj na území západného Slovenska, ba aj v Maďarsku. Pri jej čítaní nevdojak napadne myšlienka – čo znamenal Christopher Wren pre Londýn, to urobili Feiglerovci pre Bratislavu. Mnohé významné londýnske stavby, ktoré dodnes obdivujú turisti (Katedrála sv. Pavla), postavil Wren po roku 1666, keď metropolu Anglicka zachvátil veľký požiar, ničiaci všetko, čo mu prišlo do cesty.

Feiglerovci prestavovali Bratislavu za priaznivejších podmienok. Mesto v 19. storočí prestávalo hrať dôležitú úlohu ako administratívne centrum a korunovačné mesto Uhorska, ale napriek tomu chceli jeho obyvatelia žiť plnohodnotným životom. Toto obdobie potrebovalo múdrych a schopných ľudí, ktorí by provinčnú Bratislavu vedeli pretvoriť na moderné mesto zodpovedajúce požiadavkám doby. A Feiglerovci boli na túto úlohu dokonale pripravení. Podľa záznamov ich rod už vyše storočia žil v Bratislave, takže mali k nej prirodzený cit a vzťah, vedeli posúdiť, ktoré stavby nie sú historicky cenné, nespĺňajú už požiadavky doby a treba ich nahradiť.

Najvýznamnejším dielom Ignatza Feiglera st., syna Franza, ktorého možno považovať za skutočného zakladateľa staviteľskej dynastie, sa stal Kostol sv. Ladislava s mestským chudobincom na Špitálskej ulici, v jeho šľapajach pokračovali synovia Ignatz ml., Franz a Karl aj vnuk Alexander (Franzov syn). Boli tvorcami nielen honosných palácov, verejných stavieb a fabrických budov, ale aj obytných domov, dokonca aj pre tých najchudobnejších – Palugyayov palác, Kernov dom, Hotel Savoy, stanica Prvej konskej železnice, továreň Dynamit Nobel, nájomné domy na Konventnej, Podjavorinskej, Kozej, Zelenej ulici, na dunajskom nábreží, robotnícka kolónia fabriky Stollwerck a mnoho ďalších. V ich ateliéri sa zrodili aj sakrálne stavby, ktoré dokumentujú ekumenický charakter Bratislavy – katolícke a evanjelické kostoly i synagóga. Feiglerovci mali leví podiel na tom, že Bratislava v prvej polovici 20. storočia dostala dnes už možno nie celkom zrozumiteľné epiteton ornans „krásavica na Dunaji“.  

Mnohé diela Feiglerovcov nemali také šťastie ako stavby Christophera Wrena v Londýne. Uchránili sa síce pred hrôzami prvej i druhej svetovej vojny, ale neprežili povojnovú prestavbu Bratislavy i developerský boom po roku 1989, a tak v registri feiglerovských stavieb neraz nájdeme poznámku asanácia – naposledy tak dopadol areál Káblovky a známy Steinov pivovar, ktorý ustúpil chystanému komplexu bytov, kancelárií a parkovacích miest. O prestavbe pivovaru asi sotva vznikne s odstupom storočia kniha úcty a uznania, akú napísali Jana Pohaničová a Peter Buday.