ʰó spisovateľa a trojnásobného finalistu ceny Anasoft litera (1972). Dej sa odohráva na Slovensku, autor sa pohráva s prvkami surrealizmu a virtuality. Len svojím spôsobom patologický jedinec môže v mene dobra ničiť zlo a myslieť si, že zmení ohlúpnutú masu. Vo svojej najnovšej knihe Pogodowitz sa Maroš Krajňak presúva zo špecifického východoeuróspkeho regiónu i za hranice strednej Európy a konfrontuje tak marginálne, prevažne zaostalé časti Slovenska s civilizačné vyspelým, „veľkým“ svetom. Prelínajúc rôzne časové roviny, ale tiež (sur)realitu s virtualitou, Krajňak opäť presvedčivo dokazuje, že nikto (ani predstaviteľ cirkvi) a v nijakom čase a priestore nie je bez viny. Z Krajňakovej prózy sa ozýva naliehavý, až mrazivý výkrik obete, ktorá je potenciálnym „synom Satana“ podobne ako jej prenasledovateľ či manipulátor... Vladimír Barborík charakterizuje dielo: „Kniha ako celok tak nie je (možno aj v protiklade s autorským zámerom) spochybnením životnej koncepcie protagonistu, ale skôr diskrétnou reklamou na jej skvelosť.“