ղľáԾ
Lipský knižný veľtrh, jeden znajstarších a najväčších na svete (2 142 vystavovateľov z31 krajín, vyše 100 tisíc návštevníkov), je veľkým podujatím predovšetkým pre nemecké obecenstvo, na rozdiel od Frankfurtu nad Mohanom zameranom na globálny knižný trh.
Viaceré výročia nemeckej minulosti (Friedrich Schiller, Albert Einstein) boli príležitosťou upozorniť na prínos týchto mužov pre svet. Len pri Einsteinovi som narátal 屹áť nových kníh (životopisy, štúdie, hodnotenia, výbery). Knihy spojené so Schillerom som sa ani nepokúsil zrátať. Nádherné nové vydanie zobraných spisov klasika anespočetné brožované reedície (podľa úsudkov našich manažérov kultúry, vydavateľov asponzorov sú klasici pre národ nepotrební) môže chudák Hviezdoslav (ale i ղᲹԲý, ܰčí, Krasko, áܲ ai.) dnešným Nemcom iba závidieť. Samostatný slovenský štát sa za pätnásť rokov existencie nezmohol na to, aby podporil nové vydania slovenských klasikov... Davy študentov s učiteľkami predierajúce sa na lipskom veľtrhu (v piatok doobeda!) akosi nesvedčia otom, že nemeckú národnú literatúru ohrozuje valec globalizácie. Kto sa chce brániť, bráni sa. Taká je pravda.
Okrem tejto sebazáchovnej funkcie bol tohtoročný veľtrh vznamení otvárania dverí „iným“, ostatným. VSlovenskom inštitúte vBerlíne som sa dozvedel, že už vyše roka funguje spoločná nemecko-„východoeurópska“ iniciatíva pod pracovným názvom Rok kultúry nových desiatich. Ide orozsiahlu akciu, ktorá nás stredo- avýchodo- Európanov predstavuje nemeckej kultúrnej verejnosti: výtvarné umenie, fotografie, filmy, literatúra, klasická hudba (aj populárna). Neostalo iba pri pekných rečiach ministrov. Garantom tejto misie za Slovensko je riaditeľ Slovenského inštitútu vBerlíne Peter Ilčík aliterárny vedec germanista Peter Zajac.
Na Lipskom knižnom veľtrhu sa veľká iniciatíva premenila na drobné. Za spolupráce kultúrnych centier Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Litvy, Maďarska, Malty, Slovenska a Švédska vznikla séria literárnych podujatí pod názvom diskusné fórum Malé jazyky – veľké literatúry. Počas celého veľtrhu sa na fóre striedali dvojice autorov z „malých“ národov“ ahostiteľom bol vždy nemecký moderátor. Vďaka úsiliu Literárneho informačného centra vBratislave, Slovenského inštitútu vBerlíne alipských organizátorov program oznamoval, že 18. marca číta Anton Hykisch (SK) aDaniel Banulescu (鱫). Čítal som poviedku z Obrany tajomstiev, odpovedal som na otázky moderátora aobecenstva oslovenskej literatúre io sebe. Môj rumunský kolega čítal zo satirického románu o Ceaucescovi. Na záver sa všetci autori zišli na neformálnom stretnutí.
Vznamení otvárania dverí na východ sa nieslo aj udelenie tothoročnej Knižnej ceny veľtrhu. Vsieňach Gewandhausu prevzala cenu za európske porozumenie chorvátska prozaička aesejistka Slavenka Drakuličová za knihu Nikto nebol pri tom – Vojnové zločiny na Balkáne pred súdom. Autorka, rodáčka zRijeky (ročník 1949), napísala štyri romány apäť kníh literatúry faktu, za Tudjmanovej vlády odišla zChorvátska, teraz žije striedavo vo Viedni, vStockholme avChorvátsku. Jej knihy sú preložené do 20 jazykov.
Medzi veľtrhovými novinkami nechýbali preklady z „našich“ krajín. Vladimír Makanin sa vknihe poviedok Kaukazský zajatec (vydal Luchterhand) inšpiroval Tolstým aLermontovom, pravdaže, vreáliách dnešnej vojny vČečensku. Inšpirácia Ruskom má cveng. Kritika vysoko hodnotí román mladého nemeckého autora Andreasa Maiera snázvom Kirilov. Ibaže hrdina zDostojevského Diablom posadnutých je tentoraz anarchista, čo sa hrá so smrťou pri transporte jadrového paliva. Zdá sa, že bestsellerom bude kniha Vladimira Gelfanda Denník zNemecka 1945 –1946. Ide zápisky sovietskeho poručíka židovského pôvodu zapovojnového Berlína.
Poliak Pawel Huelle vrománe Castorp napísal fiktívne predkapitoly oosudoch hrdinu románu Thomasa Manna Čarovný vrch . (Castorp totiž strávil nejaký čas vDanzigu, dnešnom Gdansku.) Veľmi žičlivo víta nemecká kritika bulharského spisovateľa Dimitrého Dineva (nar. 1968 vPlovdive) ajeho knihu poviedok Svetlo nad hlavou. Ide opríbeh mladého outsidera, dobrodruha, podvodníka, falšovateľa, ktorý nakoniec zakotví na vysnenom Západe ako taxikár vo Viedni.
A nakoniec celá maďarská invázia. Nielen dlhé rady doteraz vydaných knižiek - Márai, Esterházy, Kertész, Nádas, ale dokonca aj poézia! Po nemecky vyšiel päťstostranový výber zdiela proletárskeho básnika Attilu Józsefa srozsiahlou štúdiou, ďalej básnické zbierky málo známych básnikov ako István Vörös aMárton Kalász. Ako novinka sa propaguje životopis Gróf Štefan Széchenyi. Muž, ktorý stvoril Maďarsko (508 strán, Zsolnay, Viedeň). Autorom je Andreas Oplatka (!)
Nemeckí čitatelia sú dobroprajní anenásytní. Je to výzva aj pre nás. Toľko nových kníh provokuje. Zdá sa, že rozpísaný román by som mal čo najskôr dokončiť...
Anton Hykisch
