Juraj HEGER (1962) vyštudoval Obchodnú fakultu na Vysokej škole ekonomickej vBratislave. Je riaditeľom Vydavateľstva Slovart, ktoré vzniklo roku 1991ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970, a dnes je druhým najväčším slovenským vydavateľstvom. Ročne vňom vychádza okolo 200 knižných titulov pre čitateľov všetkých vekových kategórií ažánrov. Juraj Heger je aj riaditeľom českého Nakladatelství Slovart.
Juraj HEGER o svojich vydavateľských začiatkoch rozpráva v rozhovore s Jánom Štrasserom v knihe Osem vytrvalých, ktorá vyšla v Literárnom informačnom centre roku 2017.
Do Slovartu som vroku 1985 šiel preto, lebo som mal vnútorný pocit, že chcem spojiť obchod skultúrou. Vedel som, že chcem vydávať knihy. Po páde komunizmu som mal istú výhodu, že som už trochu vedel, ako funguje knižný biznis vo svete. Voktóbri roku 1989 som bol na knižnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom. Mesiac predtým vMoskve. Zistil som, že nie sme až takí zanedbateľní, vieme obchodovať, máme čo ponúknuť.
Čo robili po páde komunizmu „staré“ vydavateľstvá – Slovenský spisovateľ, Tatran, Mladé letá, Obzor, Smena? Podľa mňa mali na rozdiel od Slovartu lepšie štartovacie podmienky do novej reality, mali budovy, ľudí, know-how, dokonca aj financie, no skončili akosi... čudne.
Zaujímavá otázka. Mali to, čo hovoríš, no... Boli zvyknutí na edičné plány, dlhé plánovanie výroby... Vydávanie kníh sa stalo voľným podnikaním, zvečera na ráno sa vynorila konkurencia, slobodný trh všetko neuveriteľne zrýchlil, presadil sa ten, kto bol flexibilnejší. Ato nebol prípad „starých“ vydavateľstiev.
Nemám zmysel pre obchod
Pamätáš si prvú knihu, čo si vydal?
Moje priateľky myšky, vyšlo to vroku 1991. Bola to knižná podoba trinásťdielneho seriálu kreslených rozprávok slovenského autora Jozefa Pavloviča ačeského režiséra Bohumila Šejdu.
Aďalej? Postavil si si nejakú vydavateľskú stratégiu?
Ani nie. Vyplýva to zmojej povahy. Ja som do značnej miery človek improvizácie, neveľmi rád dlhodobo adetailne plánujem, dôverujem skôr momentálnym nápadom. Aj stým rizikom, že nemusia vyjsť. Na začiatku sme si povedali, že budeme vydávať to, čo malo úspech, keď sme vyrábali na export. Tie knihy boli hotové, bolo len treba urobiť slovenskú mutáciu, zredigovať ju avytlačiť. Vprvých rokoch sme vydávali najmä rozprávkové knihy, kuchárske knihy, knihy zo zdravovedy, malé encyklopédie. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa všetci hrnuli učiť sa cudzie jazyky, vydávali sme učebnice nemčiny, sériu Themen...
Nijaká beletria? Ani pôvodná, ani prekladová?
Vtedy ešte nie. Mňa vzrušovalo vymyslieť si titul, urobiť knihu, dostať ju na trh, mať sňou úspech. To ma na vydávaní kníh baví dodnes.
Ale mať firmu azamestnancov je aj veľká zodpovednosť. Nemal si trochu aj obavy? Cítil si sa na podnikanie?
Niečo som opodnikaní vedel, čo neznamenalo, že by to bolo zárukou úspechu.
Podnikanie je činnosť, ktorá má tvoriť zisk. Máš veľké vydavateľstvo, ktoré nemôže podnikať so stratou, to by bola ekonomická samovražda. Dá sa skĺbiť podnikanie voblasti knižnej kultúry sniečím, čo by sme mohli nazvať kultúrnym poslaním?
Veľký vydavateľ sa nemôže nesprávať komerčne. Inými slovami nemôže vydávať prevažne to, na čom prerobí. Alebo môže, ale len chvíľu. Musíme sa správať komerčne, inak skrachujeme anebudeme vydávať ani to, čo je primárne nekomerčné. Aj ja hľadám atraktívne tituly, domáce izahraničné, no veľmi sa snažím ustrážiť hranicu vkusu, neskĺznuť do gýča, do bulváru. Ale možno je pre profil Slovartu ešte dôležitejšie to, že som tak trochu dobrodruh, nemám tú schopnosť presne odhadnúť, čo je momentálne komerčne úspešné. Ja nevydávam knihy pre rýchly, najlepšie okamžitý zisk.
Celkom tomu nerozumiem...
Ani mnohí moji bývalí kolegovia, čistí obchodníci, nerozumejú tomu, ako to môže fungovať.
Tak tomu už nerozumiem vôbec.
Vtom, čo robím, je, ako som už povedal, kus improvizácie aj kus naivity.
ʰí?
Dan Brown. Da Vinciho kód.
Prosím? Veď to bol bestseller ako Himaláje.
Keď sme kupovali práva, to ešte bestseller nebol. Dokonca tie práva boli vtedy veľmi lacné. To ma vzrušuje – kúpiť niečo, čo sa potom neskutočne presadí. Pravda, Da Vinciho kód sa nestal bestsellerom vďaka fantastickej práci amarketingu Slovartu, taký pyšný zasa nie som. Jednoducho som mal šťastie. Ja asi nemám veľmi nos na bestsellery. Občas hovorievam: jedno zmojich najväčších šťastí bolo, že som dosť skoro pochopil, že nemám zmysel pre obchod.
Aha. Tak preto ťa prestížny ekonomický týždenník Trend nominoval do shortlistu na titul Manažér roka 2015?
Lichotí mi to, ale nepreceňujem to. Občas aj moja motyka vystrelí. Napríklad vroku 1995 sme vydali včeštine anglickú Encyklopédiu džezu, tá kniha stála vkníhkupectve sedemsto korún. Všetci sa na mňa dívali ako na cvoka. Anapokon sme urobili tri či štyri dotlače. Alebo Národné parky Európy. Tisíc strán. Vysoké vstupné náklady, veľmi vysoká cena. Vyplatilo sa. Fotografická monografia Jana Saudka. Kúpilo ju prestížne nemecké vydavateľstvo Taschen azaradilo do svojho edičného programu.
