ղľáԾ
Počnúc mizanscénou v úvode básnickej zbierky, na prvé čítanie takmer nezrozumiteľnou a neusporiadanou, až po pierko v závere, autor nasleduje a básnicky rekonštruuje prirodzený svet, Husserlov Lebenswelt, „svet nášho života“, smerujúci od prírodovedeckých abstrakcií, ktoré svet nepozorujú ľudskými očami, ale očami teórií, k pišťaniu hniezdnej dutiny, k utváraniu miesta, kde je človek niekde doma.
