ղľáԾ
Tretia kniha autora pozostáva z viacerých stavebných kameňov: z elegickej skladby, pretkanej básňami o povahe písania, tematickými textami, ktorých ústredným motívom je rez, a prozaizovanými textami-exemplami. Ústrednou témou je, tak ako pri predošlých dvoch knihách, deficitnosť sveta a jeho narastajúca nezmyselnosť, nevyhnutnosť úniku či odchodu. Básnikovo spoznávanie sveta sa v tomto bode dostáva ku skepse, rezignácii na akúkoľvek celistvosť a napokon k zmierovaniu sa so stavom, v ktorom sa rôzne subjekty a postavy jeho básní ocitajú. Autorova poézia smeruje k jednoznačnejším modalitám, no i tak sa kde-tu vyskytne trpký smiech nad absurditami života.
