��������

Písanie bolo pre mňa experimentom. Chcela som zistiť, či dokážem vymyslieť zmysluplný príbeh. Len tak, pre zábavu. Táto činnosť ma pohltila od prvého dňa a diagnóza bola jasná!

Myšlienky padajú ako domino kocky a ja musím ťukať do klávesnice. Mojím knižným debutom bola historická romanca s „kvapkou“ sci-fi Uväznená v čase (Richard Lunter – Kicom), no v  skutočnosti je �ʴǻ屹�ǻ��&�������ܳٱ�;č�첹 (Marenčin PT) mojím prvým rozsiahlejším výtvorom, ktorý v zásuvke čakal na svoju „dospelosť“. S odstupom času som sa na dielo odrazu dívala inak. Myslím, že odležanie príbehu o  zámene dvoch takmer navlas rovnakých mladých žien prospelo. Epilóg, ktorý v  pôvodnej verzii nebol, som pridala vďaka jednej čitateľke. Spýtala sa ma na prvý pohľad ľahkú otázku: či sa vtedy ešte len na vydanie pripravovaná kniha končí dobre alebo zle, a k tomu dodala: „Len nech to nekončí neutrálne!“ Z pôvodného finále som mala už predtým zmiešané pocity. Vskutku sa nedalo prideliť mu pozitívny, ale ani negatívny prívlastok. I vďaka čitateľskej zvedavosti som „primaľovala“ príbehu takú poslednú bodku, akú si hlavná hrdinka zaslúžila.

V apríli mi vyšlo ďalšie knižné „dieťa“ ����ň�� (Marenčin PT). Je o talentovanej učiteľke hry na klavíri, ktorá žije pod nadvládou svojho otca. Napriek tomu, že bol až ortodoxne veriaci, k rodine sa správal nekompromisne, tyransky, nepripúšťajúc správnosť iného názoru okrem svojho. Vymaniť sa z pokriveného rodinného zázemia pre ňu nie je jednoduché a svoju situáciu rieši radikálne. V dobrovoľnom vyhnanstve sa snaží začať žiť od nuly.

Momentálne mám rozpracované dva rukopisy. Historickú fikciu, ktorá je inšpirovaná skutočnou udalosťou, a spoločenskú románovú novelu s nádychom krimi a hororu. Okrem iného v  nej opisujem jednu hrôzostrašnú postavu zo slovanskej mytológie. Keďže od malička inklinujem k fantazírovaniu o  všetkom nadprirodzenom, bola by škoda nepísať i o týchto (ne)skutočnostiach.

Na záver ešte krátky citát Charlotte Brontëovej, ktorý je mojím mottom: „Drž sa pri zemi, tam nehrozí ti pád.“