ղľáԾ
Ján Zambor v Knihe španielskej poézie svojimi prekladmi aerudovanými výkladmi zaujímavým spôsobom vytvoril podrobné dejiny tejto časti európskej literatúry.
Kniha španielskej poézie je už počtom strán agrafickou úpravou neprehliadnuteľná apríťažlivá. Zaujímavá grafika adizajn (Kristína Vozáková) pokračujú aj vnútri knihy, keď na jej začiatku nájdeme kresbu Federica Garcíu Lorcu Tvár vtvare srdca ana druhej strane jeho kresbu s názvom پč. Na obálke je obraz Juana Grisa Otvorená kniha, na zadnej fotografia Jána Zambora zGranady vroku 1991. Vnútri publikácie sú farebné portréty španielskych básnikov, čiernobiele ifarebné fotografie zo súkromných archívov španielskych umelcov iniektorých našich literátov, obrazy, kresby, obálky kníh (niektorí autori si ich sami ilustrovali) aobálky časopisov. Je čo vidieť aprezerať, ale, pravdaže, predovšetkým čítať.
Výberová suma
Ján Zambor, ktorého tvorba je mnohovrstvová (literárnovedná, básnická, prekladateľská), sa vtej prekladovej spája najmä spoéziou španielskou aruskou. Sú to desiatky kníh, osobitne monografického charakteru sjeho typickými avysoko erudovanými štúdiami otvorbe aživote prekladaných básnikov, sbohatými ahodnotnými poznámkami avysvetlivkami. Platí to aj pre túto knihu, ktorá, ako píše, „je výsledkom mojej práce viac ako štyroch desaťročí [...]. Je výberovou revidovanou sumarizáciou mojich doterajších časopiseckých aknižných prekladov areflexií, výrazne rozšírenou onové preklady akomentáre.“ (s. 19)
Zambor uviedol, že básne do tejto knihy, ktorá obsahuje vyše polstovky autorov aautoriek, vyberal, prekladal aanalyzoval najmä zvlastnej vnútornej potreby. Treba dodať, že okrem prekladov vytvoril kjednotlivým autorom (a obdobiam, vktorých tvorili) texty oich živote atvorbe, napísal ku knihe predhovor, edičnú poznámku avybral obrazový materiál. Na prekladoch textov španielskych autorov sním jazykovo spolupracovala Renáta Bajničanová, ďalej Eliška Dresslerová-Bartschat, Elena Račková aPaulína Šišmišová.
Unikátne štvorveršie
Takmer 500-stranová kniha predstavuje literatúru celého tisícročia – od maurskošpanielskej lyrickej poézie cez starú kastílsku ľudovú poéziu po súčasnosť (básnická tvorba žijúcich atvoriacich autorov). Ako unikát uvádza Zambor štvorveršie Z toľkej lásky, ztoľkej lásky / milý, ztoľkej lásky / jasné oči ochoreli, / bôľ je taký ťažký (s. 25), ktoré sa pokladá za „najstaršie zachované svedectvo celej románskej literatúry vjazyku odvodenom zlatinčiny“. (s. 26) Stará kastílska ľudová poézia (tradičná lyrika), ako uvádza autor, existovala dlho iba vústnej podobe, jej prvé spevníky (aj snápevmi) sa objavili až v15. a16. storočí, dovtedy sa nezaznamenávala.
Od 14. storočia má poézia už svojich konkrétnych autorov aich portréty, životopisy atvorbu kniha včasovom slede predstavuje spolu scharakteristikami diel, poznámkami kjednotlivým básňam abibliografickými údajmi. Možno povedať, že pre čitateľa sú rovnako dôležité verše zo stoviek diel španielskych básnikov ako vysvetľujúce, teoretické texty. „Osobitosťou antológie je, že španielsku poéziu približuje nielen prekladmi, ale aj jej reflexiou.“ (s. 19)
Zlatý vek
Ak sa povie Zlatý vek španielskej literatúry, budeme vedieť, že ide opoéziu 16. – 17. storočia, kam patrí aj Svätý Ján zKríža (vlastné meno Juan de Yepes Álverez) – vrcholný predstaviteľ španielskej mystickej poézie. Zo 16. storočia treba spomenúť rovnako predstaviteľku španielskej mystiky, prozaičku apoetku Svätú Teréziu Ježišovu (vlastné meno Teresa de Cepeda Sánches Dávila y Ahumada).
Vknihe je aj básnik, dramatik aprozaik Miguel de Cervantes (autor svetoznámeho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha), hoci ako básnik sa nepresadil, ale je autorom zvláštneho sonetu, tzv. sonetu schvostom (s pridanou záverečnou trojveršovou strofou). Bohatú španielsku poéziu nájdeme aj vobdobí baroka, kam patrí napríklad unás tiež známy Lope de Vega.
Zhľadiska modernizmu je príťažlivé 19. a20. storočie. Ide oautorov ako je Miguel de Unamuno ijeden znajväčších španielskych lyrikov 20. storočia Juan Ramón Jiménez.
Výsostné umenie
Vcelom 20. storočí sa všpanielskej literárnej histórii objavuje pojem generácia, atak sa prostredníctvom Jána Zambora stretneme sGeneráciou 27, 50, 70 a80. Každá znich má svoje zvláštne znaky.
Tak Generáciu 27 postihla občianska vojna, vktorej bol zavraždený Zamborov vari najprekladanejší autor – Federico García Lorca –, ajemu venuje Zambor vtejto publikácii aj najviac teoretického aumeleckého textu.
Veľmi podobný osud stihol iného významného autora – Miguela Hernándeza, viacerí zasa odišli do exilu (napr. Juan Ramón Jiménez). Španielska poézia posledných desaťročí „je neobyčajne pluralitná (...), opúšťa priestor textu, spája sa sinými druhmi umenia isvedou aje založená na hre stradíciou isrealitou súčasnej spoločnosti“. (s. 23)
Zteoretických častí knihy (a potvrdzuje to aj edičná poznámka) sa dozvieme, ktorí básnici boli pre Jána Zambora osobitne príťažliví a ktorých poéziu (či jej časti) prekladal ahodnotil ich tvorbu.
Treba povedať, že Ján Zambor svojimi prekladmi nielen španielskej, ale aj poézie iných národov, no najmä teoretickými knihami Báseň aticho. Opoézii slovenských, ruských ašpanielskych básnikov (1977), Preklad ako umenie (2000), Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu (2010), Stavebnosť básne (2018) dokázal apotvrdil, že básnický preklad je výsostným umením. Platí to aj otýchto prekladoch tisícročia španielskej poézie, ktorými vytvoril erudovaným azaujímavým spôsobom podrobné dejiny tejto časti európskej literatúry.
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje v printových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, ako aj niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou a jej znakom / interpretačné úvahy o knihách a Medzi autorom a čitateľom (Modrý Peter, 2018 a 2021).
Ilustrácia: Obraz Juana Grisa Otvorená kniha, ktorý je na obálke Knihy španielskej poézie Jána Zambora.
Kniha španielskej poézie. Vpreklade askomentármi Jána Zambora
Bratislava: UK vBratislave, 2021
