痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Edgar Hilsenrath (1926) 鈥� nemeck媒 啪idovsk媒 autor satirick媒ch rom谩nov o聽holokauste (Noc, 1964; Nacista a聽holi膷, 1971) aj o聽tureckej genoc铆de Arm茅nov (Rozpr谩vka poslednej my拧lienky, 1989). Vyrastal v聽 Halle, po聽kri拧t谩木ovej noci v聽 novembri 1938聽 s聽 matkou a聽bratom utiekli k聽prarodi膷om do聽Bukoviny do聽Rumunska, odkia木 ich聽roku 1941聽 deportovali do 啪idovsk茅ho geta Mogilev-Podolski v聽sovietskej Ukrajine. C铆til sa聽previnilo, preto啪e pre啪il holokaust, e拧te roku 1945聽emigroval do聽Palest铆ny. 沤ivot v聽kibuci mu聽vyhovoval, odmietal v拧ak ka啪d媒 de艌 po pr谩ci u膷i钮 sa po聽hebrejsky. Rad拧ej v拧etok vo木n媒 膷as venoval p铆saniu 鈥� v聽nem膷ine. U啪 od 14聽rokov t煤啪il by钮 spisovate木, ale聽otec chcel, aby po 艌om prevzal ko啪u拧n铆ctvo. Rodine sa聽podarilo zhroma啪di钮 sa聽roku 1947聽v聽Lyone, ale聽Edgar roku 1951聽odi拧iel do聽New Yorku, kde聽pokra膷oval v聽p铆san铆. Od聽roku 1975聽啪ije v聽Berl铆ne. Za聽liter谩rne dielo z铆skal viacero ocenen铆 doma i聽 v聽 zahrani膷铆, vr谩tane Ceny prezidenta Arm茅nskej republiky, rovnako ako 膷estn媒 doktor谩t 艩t谩tnej univerzity v聽Jerevane.
Jeho debutov媒 rom谩n o聽holokauste Noc, p铆san媒 s聽humorom a聽satirou, viacer铆 pokladali prinajmen拧om za聽znepokojuj煤ci, vydavate木stv谩 ho聽spo膷iatku odmietali. 鈥濳eby som聽mohol, tak by聽som takto nep铆sal. Poklad谩m za聽trochu perverzn茅 vraca钮 sa k聽udalostiam holokaustu. 慕udia v聽Nemecku si 啪elaj煤, aby sa聽idealizovalo to, 膷o sa聽stalo so 沤idmi. Mnoh铆 ma kritizuj煤 za to, ako聽zobrazujem 沤idov vo聽svojom rom谩ne, ako聽podozriv媒ch, 煤boh媒ch a聽zl媒ch. Ja聽som v拧ak neopisoval 沤idov, ale sk么r biedu geta.鈥�
沤ivot v gete a聽odyseu 啪idovsk媒ch chlapcov, ktor铆 po聽jeho osloboden铆 h木adaj煤 nov煤 vlas钮, opisuje Edgar Hilsenrath v聽autobiografickom pikaresknom rom谩ne Dobrodru啪stvo Rubena Jablonsk茅ho (2010). ,,M么j 啪ivot v聽gete nebol nikdy ako 啪ivoty post谩v v聽rom谩ne Noc. Pri拧iel som聽tam s聽celou skupinu 沤idov zo聽Siretu v聽Bukovine (dne拧n茅 Moldavsko). Ved煤ci na拧ej skupiny poznal velite木a geta. Ten n谩m umo啪nil pou啪铆va钮 star茅 拧kolsk茅 budovy. Cel谩 skupina asi 40聽木ud铆 sme 啪ili v聽troch triedach. V拧etci v聽gete trpeli hladom, my v么bec. V聽noci sme pa拧ovali 拧perky, ko啪uchy, 拧aty a聽膹al拧ie cennosti z聽geta, aj ke膹 n谩m hrozil trest smrti. Tovar sme聽vymie艌ali za聽jedlo u聽sedliakov. Potom sme聽jedlo pred谩vali 木u膹om v聽gete. Tak na拧a skupina zo聽Siretu pre啪ila.
S聽tureckou genoc铆dou Arm茅nov z聽roku 1915 sa聽vyrovn谩va v聽rom谩ne Rozpr谩vka poslednej my拧lienky. ,,Pr铆beh je 膷ist谩 po茅zia. Cel谩 kniha je po茅zia pln谩 膷ierneho humoru. Arm茅nska genoc铆da bola tie啪 holokaust, ale聽nebol to m么j holokaust. P么vodne som聽nechcel nap铆sa钮 e拧te 膹al拧iu knihu o聽holokauste. Ale聽potom som聽narazil na聽Arm茅nov. Na拧iel som聽origin谩lne pramene, kv么li v媒skumu som聽cestoval do聽San Francisca. Dokonca som sa聽stal 膷estn媒m 膷lenom zdru啪enia arm茅nskych spisovate木ov.鈥�
