ղľáԾ
Vlasta Hochelová: Sen onespavosti
Vlasta Hochelová (1953) pracuje ako odborná asistentka na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa vNitre. Básne, poviedky arozprávky publikovala vliterárnych periodikách Romboid aRak, včasopisoch Slovenka, Listy, Rebrík, Zrno avSlovenskom rozhlase. Verše jej vyšli aj vo Fínsku včasopisoch Bohemia aElämäntarina. Je autorkou viacerých štúdií zteórie žurnalistiky amediológie. Knižne vydala Slovník novinárskej teórie apraxe (2001).
Zbohom
Tak zbohom, sirôtky vzáhone,
rozlúčme sa, lístočky trepotania,
zbohom, draci voblakoch
a chlebíky hlinených pecí,
zbohom, behanie vbrezovom háji
a biele bodky kozliatok,
zbohom, kľukaté chodníčky vŕškov
a krbáľanie vtráve nežnosti,
zbohom, líščie ušká vbrlôžku,
rozlúčme sa, mláďatká vjamke...
Strácam sa
v digitálnom čase.
Niet mi pomoci.
Vťahuje ma
sieťka sieťovanej siete.
Tak zbohom, milučkí.
Prstoklad
Hovorím oduši
aj myslím na telo,
hovorím oláske
aj myslím milovanie.
Je to prirodzenosť
mojej drahej
žԲDzپ.
ôžš ma
ܲٲԳť,
keď sa ktebe
snehou priblížim.
ôžš
povedať nie.
ôžš mi
odoprieť všetky dotyky,
zastaviť tichý prstoklad,
uťať dych.
ôžš ma
DzԴǰť
do čiernych vôd
najhlbšieho strachu,
kde sa budem báť až po dno
tvojej milosti.
Atrofované láskavosti
Je ľahké spáchať úkladnú vraždu.
Stačí mlčať, mlčať amlčať.
Avšetky kanáliky citu,
nastavené na láskavé láskavosti,
zakliate vslove,
čitateľné vmyšlienke,
šڰDZٱľé
vzrní písmenok,
budú chradnúť,
ٰǴڴDZť,
od sucha sa krútiť
až do prostej špirály DNA.
Pocítiš prázdnotu
aspoznáš,
že už nik nie je zvedavý
ani na tvoj osobný kód.
Dualita
Rozumiem
teplu ruky,
plachosti pod viečkami,
akčným pohybom,
čo nenasýtia.
Rozumiem
pauze zajakavosti bytia,
reči prímerov
zprecízne zložených slov.
Vábničkám poézie
– rozumiem.
Aj zlu –
ťažidlu dobrých úmyslov...
Nerozumiem ľadovej triešti,
rozpoltený vikomt.
Klam
Kopni to do seba, panáčik,
hadí jazýček na pochode.
Tvoj kmitočet
fascinuje
tučné modelky
vpriestore zrkadlenia.
Anorektické rúčky
na stratenej hrudi.
Kopni to do seba!
Trojica
Ja milujem,
ty nemiluješ.
Ja nemilujem,
ty miluješ.
Stretnutie
na rohu.
Cíp kabáta za zlomom,
parfum vo vzduchu.
Pes zdvíha zadnú nohu...
Prinavracia zmysel.
Prázdna väzba
Uprostred všetkého
dobra azla
poézia – prázdny chrbát väzby.
Hľadáš lásku človeka.
On sa však spolieha
na nebotyčný múr.
Neobjímeš drôty,
ani strážneho psa
sebaklamu,
ani srdce
DZáé
elektronickou obručou.
Púšťaš ksebe ľahostajnosť
a napĺňaš ju
vlastnou.
Bezkriku,
bez citu,
čisto technicky
aschematicky.
Dzš辱á
äťٲٲԾ
– tajne fajčia, pijú
aj milujú.
Opak je
ԱóԴDzť.
Imperatív starnutia:
Chodci
po pravej strane,
anjeli podchodom!
Inak –
odchýlka sa trestá
pádom ...
Vitaj doma,
Polámané krídlo!
Sen onespavosti
Snívalo sa mi,
že nemôžem zaspať.
Prebudil ma sen onespavosti.
Štrbinou vtme
uzrela som spánok:
zložené ruky
na hrudi môjho milého.
Snívalo sa mi,
že ho vezú do diaľky.
Vrany si sadali pred povoz
do puklín vasfalte.
Prebudenie:
ovrane.
Kráčala kdesi
na pomedzí.
Čiernou nohou
mi prešla cez srdce
rovno do sna
o kráse neprebudenia.
(Zo zbierky Sen onespavosti, ktorá vychádza vo Vydavateľstve Q 111.)
