��������

Jej kvalitatívne rozvrstvenie vedie od profesionálne zvládnutých literárnych umeleckých diel cez overenú stereotypnú rutinu s nedostatočnou technickou prepracovanosťou ����slabšou nápaditosťou až po dielka, ktoré by sme vzhľadom na ich charakter ����umeleckú úroveň mohli zaradiť skôr do rodinného alebo účelovo-príležitostného kontextu, s väčšmi emocionálnou ako umeleckou hodnotou.

O príjemný ����invenčný debut sa v uplynulom roku postarala poetka Daniela Bojnanská, ktorá je autorkou dvoch zbierok poézie pre dospelých. Obsahovo subtílna, no graficky a ilustračne veľkorysá knižka ���ٰ����貹�ٳ�š��� (Fraktál) pozostáva z dvadsiatich šiestich vtipných básničiek rozličného rozsahu pre deti mladšieho školského veku. Autorka rozvíja rôzne aktuálne sujety, napríklad v básničkách Autá na vesmírnej diaľnici, Maruškine rúška, Hmyzí chlebík, ale aj klasickejšie animálne – Žabka Skákalka, Koza mysliteľka, Ako lesné myšky chystali majáles. Autorka v mnohých básničkách zasadzuje klasické témy do prekvapivého kontextu ����prináša tak modernú bystrú pointu. Veľkou autorkinou devízou je zmysel pre humor. Tvorivo využíva vtipné paradoxy i situačnú komiku. Jej verše nie sú len fantazijnou hrou, ale aj cestou k príbehu, k objavovaniu radosti. Autorka rada pracuje so slovnými archaizmami, ktoré vkladá do nového kontextu ako odkazy. Z veršov vyžaruje láska, porozumenie, blízkosť, ale aj chuť šantiť ����zabávať sa, prekračovať hranice reality ����plynule prechádzať do fantazijného sveta. Autorkine verše pritom korešpondujú so súčasným svetom, s jeho problémami, absurditami. Poetka ich rieši čisto, „po detsky“ – humorom, smiechom, groteskou. Knižka patrí jednoznačne k tomu najkvalitnejšiemu, čo priniesla poézia pre deti v minulom roku.  

Ďalším milým prekvapením je Rozprávka o Snehulienke (TOTO! je galéria) – knižka, ktorá vznikala niekoľko rokov ako ilustrátorský sen výnimočnej maliarky ����ilustrátorky Jany Kiselovej-Sitekovej a projekt tvorivého tímu Toto! je galéria. Editori kládli veľký dôraz aj na výber autora textu, ktorý by dokázal preniesť atmosféru a posolstvo dávneho rozprávkového príbehu do súčasného jazykového ����sociálneho kontextu. Básnik, textár ����pedagóg Peter Uličný sa zhostil tejto úlohy s gráciou. Sujetová jednoduchosť ����čistota umožnila posilniť ����zvýrazniť dramatické akcenty príbehu, jazyk je básnický, z remeselného hľadiska precízny, dynamický ����bohatý na dialógy. Veršovaná podoba rozprávky pôsobí prirodzene, tento rozmer podporuje aj bohatá frazeológia zo súčasného jazykového fundusu. Rozprávka sa oprostila od klasickej trojnásobnej  gradácie kráľovniných „atakov“ na Snehulienku, vystačila si s otráveným jablkom, čo v tomto prípade poskytlo priestor pre plynulejší tok deja ����väčšiu sústredenosť na pozitívnu vzťahovú komunikáciu jej hrdinov, vyúsťujúcou do nepompéznej, ale prirodzenej a vznešenej apoteózy lásky. Myslím, že tento vydavateľský počin je vývojovým posunom v ponímaní  interpretácie klasického rozprávkového sujetu v literatúre pre deti.

O tom, že kniha o poézii i poézia sama môže vyzerať aj inak, presvedčila dvojica autoriek – vysokoškolská pedagogička, literárna vedkyňa ����kritička Jana Juhásová ����poetka, textárka, dramaturgička a pedagogička Silvia Kaščáková, ktoré vytvorili netradičný bedeker básnických žánrov ����umeleckých nástrojov, ktorými sa dá vytvoriť báseň. Tento  Slovníček z básničiek (SLC) obsahuje 31 hesiel, zoradených podľa abecedy do troch skupín: Básnické žánre, Umelecké prostriedky ����Prozódia, rým, strofa. Každé heslo „ilustruje“ originálna autorská báseň, na ktorej sú demonštrované ����graficky zvýraznené konkrétne poetické postupy ����javy. Jana Juhásová vytvorila jednotlivé heslá ako vtipné príbehy či metaforické obrázky, aby mladým čitateľom ukázala, že jazyk v umení je úžasný spoločník ����dá sa ním čarovať a zabávať sa. Výrazná talentovaná poetka Silvia Kaščáková píše básne pre dospelých aj pre deti. Vďaka jej prirodzenému ponoru do sveta mladých ľudí dokázala v Slovníčku z básničiek vytvoriť básne, ktoré nie sú len účelovou literárnou ilustráciou „slovníčka“, ale samostatnou umeleckou výpoveďou vzácne korešpondujúcou so svetom tínedžerov, ich túžob, snov či nepokojov. Svojimi vlastnými slovami nimi dokazuje, že „aj poézia dokáže byť vtipná“. Slovníček z básničiek  nie je iba slovníčkom. Funguje zároveň ako samostatná zbierka modernej poézie pre najdynamickejšiu vekovú kategóriu, ktorá sa nachádza v neurčitej zóne medzi detstvom ����dospelosťou, čo je v kontexte súčasnej poézie pre deti ����mládež vzácnosťou ����zároveň prísľubom do budúcnosti.

Súčasťou pôvabnej, autorsky aj ilustračne nadštandardnej knihy Príbehy Kveťa Herbára (Allegro) autora Petra Karpinského ����ilustrátorky Zuzany Bočkayovej Brunckovej sú básne Anny Timkovej Lazurovej, ktoré svojím rozsahom, ale najmä kvalitou stoja za povšimnutie ����zaradenie do tejto hodnotiacej kategórie. Autorka participuje n����knižke 17 básňami, ktoré svojou poetikou voľne nadväzujú na „martákovskú“ prírodnú lyriku a vytvárajú farbistú snovú atmosféru prelínajúcu sa ľudskou príbehovou líniou, ale aj priamymi odkazmi na konkrétne osobnosti, akými sú Elena Čepčeková či Izabela Textorisová. Anna Timková vstupuje do rastlinného ����ľudského sveta ako tlmočníčka. Nachádza medzi nimi paralely ����neviditeľné vzájomné súvislosti. Jej metaforický jazyk čitateľovi nenútene a zrozumiteľne odhaľuje nové svety, čo jej nebráni, aby sa vo vhodnej chvíli dotkla humorného kontextu. Je to poézia moderného jazyka s výnimočnou senzualitou ����farebným metaforickým videním.     

Na tradíciu veršovaného cestopisu so zvieracími hrdinami nadviazala autorka Mária Miková titulom Ako vrabec ����lastovička leteli do Afriky (D.Orys) v zaujímavom ilustračnom sprievode Radky Mončekovej Hrabovskej. Putovanie lastovičky ����neskúseného, po dobrodružstve bažiaceho vrabca cez európske mestá ����neznáme krajiny do Afriky je dobrým rámcom pre vtipné sekvencie ����stretnutia vtáčích spolupútnikov s ich lokálnymi súkmeňovcami. Verše sú bohato prestúpené dialógmi vyznačenými kurzívou, čo z grafického hľadiska nepovažujem za najšťastnejšie, ale príbeh je dynamický, svižný ����zahŕňa v sebe aj prvky poznávacieho charakteru, čo je v danom kontexte pridanou hodnotou. Občas sa vyskytnú menšie textovo-remeselné lapsusy, ktoré vyrušia v rytme alebo v rýmovom súznení, čo je dosť častým problémom dlhších veršovaných textov epického charakteru.     

Poézia pre deti v roku 2023 sa vo veľkej miere niesla v znamení náučných motívov a tém, čo pri dostatočnej miere talentu nemusí byť vôbec na škodu. Niektorým  autorom sa to darí viac ����iným menej. Jednou z tých vydarenejších je autorka Natália Kuľková ����jej knižka Maškrtky zo záhradky (Fortuna libri), ktorá sa zamerala na zeleninové ����ovocné básničky. Popri tých tradičnejších vynikajú aj originálne, vtipné ����prekvapivé, také, ktoré presahujú rámec bežného opisu či charakteristiky ����prinášajú celkom nové príbehy zo života súčasných detí ����členov ich najbližšej rodiny. Autorka sa v niektorých textoch dokáže doslova „vyblázniť“, jej humor ����spontánna hra vytvára priestor pre poetické divadlo.    

Kategóriu poézie pre najmenších čitateľov zastupuje aj tvorba jednej z čitateľsky najúspešnejších autoriek Ivony Ďuričovej, ktorá v poslednom roku zamerala svoju pozornosť na abecedu. V roku 2023 jej vyšla knižka z abecednej trilógie Básničky z abecedy (���ٴDzԴ�ž�첹). Abeceda je vďačnou témou pre mnohé generácie autorov, ����tak vznikla už celá plejáda básnických abecedárikov. O to náročnejšie je priniesť v tejto téme niečo nové. Autorka je dobrou pozorovateľkou ����objavovateľkou vtipných súvislostí medzi detskými predstavami ����reáliami okolitého sveta, ����tak sa medzi jej básničkami aj hádankami nájdu stále nové nápady. Autorka dobre ovláda techniku verša ����pracuje s jeho rytmikou, pozná svojho čitateľa ����evidentne mu rozumie. Občas si však veršovanie uľahčuje slovesnými rýmami, čo je niekedy na škodu.

Na motívy uspávanky �ٰ�áč���� speváčky Kristíny napísala Zuzana Štelbaská veršovanú rozprávku o čarovnom dráčikovi, na ktorom lietajú deti po celom svete vo svojich snoch. Text je kultivovaný, remeselne precízny, aj jeho posolstvo je dobre cielené ako čítanie pred spaním pre deti predškolského veku, ale jeho myšlienka nie je nová ani originálna. Motív príbehu je ľúbivý, v súčasnosti už nadužívaný v mnohých detských animovaných filmoch či knižnej produkcii zahraničnej proveniencie. Knižku V ríši snov (Albatros) považujem v tomto smere za kultivovaný, možno aj žiadaný, ale predsa len spätný krok ku komercii.     

Do kategórie poézie pre deti ����mládež môžeme zaradiť aj výpravnú knižku Slovenské piesne (Perfekt), ktorú ilustrovala Katarína Vavrová ����zostavili ju Ľubomír Feldek a Bernard Herstek. Texty ľudových piesní z viacerých slovenských regiónov sú nielen obrazom kultúrneho dedičstva našich predkov, ale aj autentickou správou o ich vnútornom živote, obraznom ����metaforickom myslení ����imaginatívnom presahovaní vlastného každodenného života.

Tematická ����príležitostná je knižka básní Danuše Dragulovej Faktorovej Za lesom (Daxe), koncipovaná ako spomienková poézia k výročiu obce Zálesie, ku ktorému má autorka blízky vzťah. Verše majú jej charakteristický rukopis s dobre zvládnutou literárnou technikou, no občas skĺzavajú do stereotypu.

Do hodnotenia zámerne nezahŕňam publikácie, ktoré svojím charakterom nespadajú do sféry umeleckej literatúry pre deti. Autori si ich poväčšine vydávajú sami, občas si ich aj sami amatérsky ilustrujú, čo ešte zhoršuje ich šancu pripútať na seba pozornosť potenciálneho čitateľa. Ich protagonistami sú väčšinou zvieratká, v čom nie je nič zlé, problémom sú skôr neprofesionálne degradujúce recyklácie našich klasikov ako Ľudmila Podjavorinská, Mária Rázusová-Martáková či Dominik Štubňa Zámostský, ktorí by sa pri ich čítaní zrejme obracali v hrobe. 

Produkciu poézie roku 2023 by som charakterizovala ako tvorivú modernú  renesanciu klasických literárnych odkazov ����tematický tandemizmus poézie s náučným prozaickým textom podporujúci ����umocňujúci obsažnosť výpovede. Poézia v týchto knihách pritom dokáže fungovať ako samostatná suverénna básnická entita so slušne nasadenou kvalitou.

Evidentný je aj príklon k náučným témam, prevažne pre menších čitateľov a knihy sú vo väčšine prípadov zvládnuté netradične, príbehovo ����metaforicky na dobrej literárno-remeselnej úrovni. Na druhej strane je trochu mätúce, keď v knižnom celku takejto kvalitnej poézie občas vyskakujú básničky akoby z iného sveta s rytmickými lapsusmi ����slovesnými rýmami. Akoby autor už nemal čas dotiahnuť celok do konca alebo pri ňom jednoducho absentujú pozorné oči jazykového redaktora. Autorsky prevládajú skôr vekovo zrelšie ročníky, ale objavujú sa aj pomerne nové tváre, ktoré sa osmelili na svoj debut v spomínanom prozaickom tandeme. Mnohí začínajúci autori v tejto oblasti neprikladajú váhu technike viazaného verša. Ak sa preň však rozhodnú ����nemajú ho „v uchu“, je dobré naučiť sa ovládať jeho pravidlá. Nech sa na to dívame akokoľvek, zvukomalebnosť, rytmus ����rezonancia vytvára v poézii pre deti predpoklad harmonizácie ����pozitívnych vibrácií.

Poézia pre deti ����mládež je krehký fenomén, o ktorý máme občas obavy, či sa nestane pre budúce generácie takou vzácnosťou, akou sú pre dnešné deti dinosaury. Podľa roku 2023 to zatiaľ tak nevyzerá, hoci by sme si ju predsa len želali v hojnejšom kvalitnom zastúpení.

Foto: archív autorky