ղľáԾ
Marek Čabák sa oduševnene pozrel na takmer zabudnuté dielo slovenského rodákaGustáva Reussaosile ľudského umu aducha.
Gustáv Reuss: Hviezdoveda
Ilustrácie: Andrej Kolenčík
Bratislava: Monokel, 2021
Takmer zabudnuté dielo slovenského rodáka Gustáva Reussa osile ľudského umu aducha, predovšetkým však onekonečných krásach vesmíru, sa po tridsiatich piatich rokoch vracia, aby sa znova postavilo ľudskej nevzdelanosti amalosti.
Sedem rokov pred tým, než francúzsky priekopník vedeckej fantastiky Jules Verne poslal svojho hrdinu balónom na päťtýždňovú dovolenku, poslal Gustáv Reuss, rodák zRevúcej, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky, v Hviezdovede svojho hrdinu balónom rovno na Mesiac. Apotom ešte ďalej.
Hoci Reuss vroku 1856 predbehol vtomto žánri aj českých súčasníkov, dlho sa otomto prvenstve nevedelo. Predovšetkým preto, že Hviezdoveda prvýkrát vyšla až vroku 1984. Či za to môže fakt, že celá kniha bola písaná vgemerskom nárečí anie vtom čase už kodifikovanej štúrovskej slovenčine alebo niečo iné, je dodnes predmetom diskusií.
Napriek tomu sa dielo stalo veľkou inšpiráciou pre dnes už etablovaných slovenských autorov sci-fi afantasy, keďže práve podľa tohto autora pomenoval Slovenský syndikát autorov fantastiky svoju literárnu cenu. Cena Gustáva Reussa nám vpriebehu deväťdesiatych rokov dala dnes už známe mená slovenskej fantastiky, medzi ktoré patria Juraj Červenák, Alexandra Pavelková či Michal Hvorecký.
Je príhodné, že tento dôležitý míľnik slovenskej fantasy dostáva nové vydanie od vydavateľstva Monokel vmodernom stvárnení so zaujímavým vizuálnym spestrením vpodobe štylizovaných ilustrácií.
Krutohlavom sa volal preto, lebo stále hlavou krútil...
Hlavný hrdina Reussovej Hviezdovedy sa volá Krutohlav, pretože často nad všetkým krúti hlavou aneustále sa zamýšľa nad vecami. Vprvej časti knihy sa rozhodne vyletieť na Mesiac. Zvolá teda robotníkov aremeselníkov zcelého Slovenska, aby mu pomohli so stavbou majestátneho balóna, čo je samé osebe väčšmi fi ako sci.
Celá táto časť aj mnoho ďalších príbehových pasáží neskôr však vždy slúžia iba na to, aby nám Reuss predstavil vedecké fakty. Od gravitačnej sily Zeme cez vzdialenosť kMesiacu až po potrebnú rýchlosť na uniknutie zobežnej dráhy či podrobnosti omesačnom povrchu, jeho možnej atmosfére aformách života, ktoré by na ňom mohli existovať. To všetko pozoruje tak zo Zemes pomocou ďalekohľadov, ako aj zo svojho balóna počas dlhej cesty knašej obežnici. Vpriebehu cesty si však uvedomuje, že sa kMesiacu vôbec nepriblížil, azačína pochybovať , či sa vôbec dá odpútať od Zeme.
Vdruhej časti knihy sa Krutohlav, teraz už smnožstvom ďalších akademicky zameraných druhov, rozhodne skúmať planéty slnečnej sústavy. Tentoraz miesto balóna postavia obrovského šarkana, ktorý s pomocou zložitých strojov aniečoho, čo by sme dnes mohli považovať za prúdové motory či vrtule lietadiel, brázdi horné vrstvy atmosféry. Tu prostredníctvom silných teleskopov Krutohlav pozoruje Slnko ajeho obežnice aprednáša svojim druhom ozvláštnostiach jednotlivých planét, ale aj okométach či teóriách vzniku azániku slnečnej sústavy.
Vyučovanie na Kriváni
Vposlednej časti knihy Krutohlav na Kriváni vyučuje oZemi apodáva dôkazy ojej mieste vo vesmíre, jej tvare afakte, že skutočne nie je centrom vesmíru aže sa sostatnými planétami točí okolo Slnka. Celý čas pritom musí bojovať proti nepochopeniu anedôvere bežných Slovákov, ktorí sa knemu na Kriváň prišli učiť. Ato je vlastne hlavný dôvod, prečo táto kniha vznikla.
Vedecká fantastika či fantastická veda?
Hviezdoveda chce vprvom rade poučiť bežného čitateľa oMesiaci, planétach avesmíre. Poskytnúť mu aktuálne vedomosti zastronómie azvýšiť tak vzdelanosť národa, čo vdanom období robilo aj mnoho iných autorov. Aby nešlo iba onudné vedecké pojednania, Reuss tieto prednášky prepojil krátkymi príbehovými pasážami. Práve vpasážach týkajúcich sa balóna či technologicky prepracovaného lietajúceho šarkana sa prejavuje fantazijná povaha Krutohlavovho putovania.
Reuss fantastiku využíva aj pri hypotetických opisoch vecí, ktoré vdanom čase ešte nemohol poznať. Či už ide oživot na iných planétach, obraz vzdialených hviezd ainých svetov alebo o spomínaný vznik azánik vesmíru. Itu však vychádza zo známych vedeckých faktov anebojí sa dokonca podpichnúť niektoré vedecké afilozofické kapacity svojej doby.
Pri čítaní Hviezdovedy sa teda treba pripraviť na množstvo údajov, faktov avýpočtov, navyše písaných vdobových mierach, ktoré súčasnému čitateľovi už veľa nepovedia. Len vďaka môjmu záujmu oastronómiu od mladého veku som mnohé Krutohlavove tvrdenia dokázal pochopiť aniektoré aj overiť.
Problémy súčasného čitateľa
Nové vydanie Hviezdovedy sa snaží priblížiť modernému čitateľovi, robí to však akosi polovičato. Najskôr je tu štýlový vizuál, ktorý síce mne osobne nesadol, avšak spĺňa potreby vyjadrenia mnohých abstraktných myšlienok, ktoré Krutohlav vysvetľuje. Niektoré nudnejšie časti boli oproti pôvodnému rukopisu úplne vyhodené, kniha navyše vychádza zprekladu Viery Urbancovej zroku 1984 anejde onový preklad pôvodného textu. Text obsahuje aj značné množstvo preklepov adrobných chýb, niekedy dokonca aj vobsahovej rovine.
Editori knihy sa vtexte rozhodli ponechať historizmy aknim doplniť poznámky, no archaizmy vymenili za súčasnejšie výrazy. Tu však nastáva problém so spomínanými dobovými jednotkami miery. Tie sa totiž vtexte používajú často, nikde však nie sú vysvetlivky, ktoré by ich porovnali so súčasne používanou medzinárodnou sústavou jednotiek. Krutohlav tak používa pri výpočtoch avýkladoch napríklad nemecké či rakúske míle alebo stopy, ktoré sa vdanej dobe používali bežne. Čitateľ tak vlastne nemá predstavu oskutočných rozmeroch aveľkostiach uvedených vknihe, pokiaľ nepoužije internet alebo inú literatúru na to, aby si vzťahy medzi týmito mierami zistil.
Zdá sa teda, že tvorcovia sa skôr zamerali na fantazijnú časť knihy ajej vzdelávaciu funkciu dostatočne nepodporili. Ato je škoda, pretože mnohé Krutohlavove zistenia platia aj dnes aukazujú vedomostnú úroveň slovenských vzdelancov uprostred devätnásteho storočia.
Krutohlav vnovej Hviezdovede vstáva zo svojho literárneho hrobu, pripravený poučiť novú generáciu čitateľov aopäť bojovať signoráciou anedostatkom vzdelania. Ahoci vedomostná funkcia knihy je mierne potlačená nedotiahnutými poznámkami aviacerými chybami, ide ozaujímavé apre súčasného čitateľa nezvyčajné čítanie, ktorému by každý fanúšik sci-fi afantasy mal venovať pozornosť. Ak pre nič iné, tak prinajmenšom pre historickú dôležitosť knihy. Treba sa však pripraviť na to, že to nie je vždy ľahké čítanie.
Marek Čabák (1991)
Vyštudoval žurnalistiku. Publicistike sa venuje predovšetkým voblasti literatúry, hier, filmov aseriálov. Vsúčasnosti pôsobí ako vedúci popkultúrneho spravodajského webu Nerdfix.cz.
