ղľáԾ
 |
 |
 |
Dejinami slovenskej literatúry po roku 1945 aprogramom Čo nové vliterárnej Bratislave? sa Literárne informačné centrum prezentovalo na XII. jarnom knižnom veľtrhu vBudapešti. Obe prezentácie sa stretli sveľkým záujmom najmä odborného maďarského publika.
Naša tohtoročná účasť na knižnom veľtrhu sa začala už vpredvečer jeho otvorenia – 20. apríla 2005 sa vedenie LIC zúčastnilo na slávnostnej recepcii na Veľvyslanectve SR vMaďarskej republike. Riaditeľ LIC Alexander Halvoník na nej odovzdal do fondov Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice v Budapešti kolekciu kníh 12 slovenských autorov, ktoré vyšli vostatných rokoch spodporou komisie vmaďarčine (ide odiela popredných autorov: R. Slobodu, V. Šikulu, J. Johanidesa, P. Karvaša, J. Puškáša, P. Vilikovského, A. Baláža, J. Juráňovej aďalších). Zároveň veľvyslancovi Jurajovi Migašovi daroval diela Dejiny slovenskej literatúry III. aVtenkej koži básnika – zborník príspevkov kstoročnici básnika Laca Novomeského. Ťažiskom stretnutia na Veľvyslanectve SR bolo predstavenie vydavateľstva Kalligram ajeho knižnej produkcie; jeho diela vydané vmaďarčine aslovenčine sa takisto dostanú do fondov spomenutej knižnice. Činnosť vydavateľstva Kalligram predstavil jeho riaditeľ László Szigeti aúčastníci podujatia si tieto knihy, rovnako ako aj knihy vydané spodporou LIC, mohli prezrieť na výstave vosobitnom salóniku. Slávnostný charakter podujatia na veľvyslanectve potvrdili svojou prítomnosťou nielen ministri kultúry SR aMR, páni Rudolf Chmel aAndrás Bokózi, ale aj „neplánovaná“ účasť bývalého prezidenta adodnes mimoriadne uznávanej (ba až uctievanej) osobnosti maďarského verejného akultúrneho života Arpáda Gőnca. Ten v krátkom improvizovanom príhovore ocenil rozvoj slovensko-maďarských kultúrnych azvlášť literárnych kontaktov po roku 1989 avyzdvihol podiel Rudolfa Chmela na ich budovaní nielen na začiatku 90. rokov, keď R. Chmel pôsobil vBudapešti ako veľvyslanec ČSFR, ale aj vpredchádzajúcich desaťročiach. Vrámci predstavenia produkcie vydavateľstva Kalligram vystúpil skrátkym príhovorom aj spisovateľ Pavol Vilikovský. Jeho román Posledný kôň Pompejí bol vmaďarskom preklade kdispozícii účastníkom prezentácie – boli medzi nimi mnohí známi maďarskí literáti, okrem iného jeden znajuznávanejších súčasných autorov Péter Esterházy.
Ťažiskovou akciou nášho sprievodného programu na knižnom veľtrhu bolo diskusné popoludnie oknihe Dejiny slovenskej literatúry III, ktoré sa uskutočnilo
22. apríla 2005 o14. hodine vpriestoroch Lehárovej siene I. za účasti vedúceho autorského kolektívu atvorcu kľúčových častí diela profesora Viliama Marčoka. Tento komorný priestor bol vhodným prostredím na predstavenie diela, ktoré moderátor odpoludnia, prekladateľ zmaďarskej literatúry avsúčasnosti pedagóg na Katolíckej univerzite Petra Pazmána vPiliscsabe Karol Wlachovský označil za „prvé stredoeurópske dejiny literatúry“ po politických zmenách vtomto geografickom akultúrnom priestore po roku 1989. Geografické apolitické súvislosti diela, jeho „neuzavretosť“ len do národného rámca ocenil vo svojom vystúpení aj doc. Csaba Gy. Kiss zbudapeštianskej univerzity, vsúčasnosti pôsobiaci na Univerzite Konštantína Filozofa vNitre. Svoje podnetné aveľmi zasvätené vystúpenie začal „nostalgickou“ spomienkou na svoje pobyty na Slovensku všesťdesiatych rokoch, stretnutia sautormi ako V. Šikula či S. Štepka a svojím profesionálnym záujmom oslovenskú literatúru. Potom hovoril otroch základných prístupoch autora kdielu, viacvrstvovému pohľadu na toto obdobie dejín slovenskej literatúry; ocenil zahrnutie exilovej akrajanskej literatúry (v maďarskej literárnovednej terminológii používajú výraz „literatúra za hranicami“). Za podnetnú považuje možnosť porovnať periodizáciu dejín obdobia socializmu, tak ako sa sňou vyrovnal vo svojich dejinách V. Marčok aako sa sňou budú vyrovnávať autori vMaďarsku, prípadne viných postkomunistických krajinách. Kým vúvode svojho vystúpenia Csaba Gy. Kiss uviedol, že „dejiny literatúry nemožno napísať, ale treba ich napísať“, na záver tento výrok doplnil konštatovaním, že Marčokovo dielo je potvrdením, že dejiny literatúry treba písať – už len preto, aby sa študenti mali zčoho učiť, anavyše tieto dejiny sú „prijateľným východiskovým obrazom slovenskej povojnovej literatúry“. Po doc. Kisssovi hovorila oDejinách slovenskej literatúry III Dr. Magdolna Balogh zMaďarskej akadémie vied. Hovorila, aké náročné je už samo zhromaždenie rozsiahleho astále „živého“ materiálu ktomuto obdobiu, koľko často protichodných teoretických východísk akoncepcií sa ponúka pri ich písaní; ocenila preto, že V. Marčok sa zriekol rôznych teoretických konštrukcií azvolil „reštitučno-rekonštrukčný“ princíp ich písania, metódu „vrátenia vecí na ich pôvodné miesto“, našiel priestor vdejinách aj pre nefabulárnu literatúru, zahrnul do nich aj líniu existencializmu aneoficiálnych prúdov v „socialistickej“ literatúre. Za zaujímavý apodnetný označila Dr. Balogh aj zahrnutie literatúry 90. rokov do tejto práce. Vpodnetných vystúpeniach opublikácii pokračoval aj doc. Peter Káša zPrešovskej univerzity, ktorý vsúčasnosti takisto prednáša na Katolíckej univerzite Petra Pazmána vPiliscsabe. Ocenil kulturologický aspekt diela, uvažovanie v kontexte susedných literatúr, aj skutočnosť, že V. Marčok do nich zahrnul aj pohľad na dielo po maďarsky píšucich spisovateľov (L. Grendela či P. Závadu). Tieto dejiny považuje aj za dobrý učebný text pre študentov slovenskej literatúry aslovakistiky. Vreakcii na podnetné vystúpenia literárnych vedcov doc. Kissa, Dr. Balogh adoc. Kášu uviedol V. Marčok, že jeho prístup ktakto ponímaným dejinám slovenskej literatúry po roku 1945 sa začal rodiť už v70. rokoch, včase, keď bol vylúčený zpedagogického a vedeckého života, akeď sa vbratislavských kaviarňach stretával so „spriaznenými dušami“, medzi ktoré zahrnul aj Lajosa Grendela (prítomného na tomto diskusnom popoludní),keď sa uňho rodil „neoficiálny“ pohľad na literatúru aautorov, ktorí sa do oficiálneho, zideologizovaného pohľadu na slovenskú literatúru nedostali. Diskusné popoludnie, prebiehajúce vzaplnenej sále, potom ešte pokračovalo priateľskými diskusiami v našom knižnom stánku. Aj tieto rozhovory potvrdili, že Dejiny slovenskej literatúry III vzbudili skutočný záujem maďarskej odbornej aliterárnej verejnosti astanú sa súčasťou pedagogického procesu na univerzitách vBudapešti aPiliscsabe.
Vnedeľu 24. apríla o13.00 hod. sa vLehárovej sieni III. uskutočnila ďalšia sprievodná akcia LIC na budapeštianskom veľtrhu. Pod názvom Čo nové vliterárnej Bratislave? tu riaditeľ Slovenského inštitútu vBudapešti Milan Resutík avedúca zahraničného oddelenia LIC Miroslava Vallová predstavili slovenských autorov Janu Juráňovú aprof. J. Nováka avydavateľov Ľubu Hajkovú a Dalimíra Hajka. Prozaička Jana Juráňová hovorila osvojej knihe Utrpenie starého kocúra, jemnej paródii na bratislavský umelecký život, ktorá práve vyšla aj vmaďarskom preklade Eriky Horváth vo vydavateľstve AB-ART, Balász F. Attila pod názvom Avén kandúr szenvedelmei. Dielo prof. Nováka, zakladateľa slovenskej heradliky (spoluautorom je Dr. Peter Vítek), zknižnej dielne Hajko a Hajková vyšlo pod názvom Lexikón erbov šľachty na Slovensku II. a má podtitul Liptovská stolica. Podľa vydavateľov je ich vydavateľský projekt splácaním morálneho dlhu historickej vedy histórii šľachty na Slovensku, ktorá pre nepriaznivé kultúrnopolitické podmienky vývoja nášho národa vminulosti má oproti susedným historiografiám, zvlášť maďarskej, značný časový sklz. Prof. Novák uviedol, že pri písaní tohto diela vychádzali zo zaujímavého, no nedokončeného diela Ľudovíta Matiašovského, ale brali do úvahy aj výsledky najnovších bádaní vtomto smere. Dielo Lexikón erbov, príťažlivé aj po grafickej stránke (zásluhou najlepšieho heraldického výtvarníka na Slovensku Ladislava Čisárika), sa na Slovensku teší značnej čitateľskej pozornosti. Jeho predstavenie na veľtrhu dokázalo aj vto skoré nedeľné popoludnie zaplniť Lehárovu sieň početným avnímavým publikom.
Tohtoročný knižný veľtrh vBudapešti (po minuloročnej „prieskumnej“ účasti) potvrdil, že slovenská literatúra má vaj vMaďarsku svoje publikum a je oňu aj značný odborný záujem. Táto povzbudzujúca skúsenosť nás motivuje pokračovať aj vbudúcnosti vjej prezentáciách, ato nielen na knižnom veľtrhu araz do roka. Preto sa už vjeseni chceme podieľať na literárnych programoch vrámci pripravovaných Dní slovenskej kultúry vMaďarskej republike.
