ղľáԾ
Jaroslava Blažková: Mačky letia do Kanady
Ilustrácie: Martina Matlovičová
Bratislava: Buvik, 2020
Jaroslava Blažková: Rozprávky zčervenej ponožky
Ilustrácie: Jan Schmid
Bratislava: Buvik, 2018
Aj keď je Jaroslava Blažkovávšestranne orientovaná autorka, pomyselný trón má aj vkategórii literatúry pre deti amládež. Či už ide okultové diela Ohňostroj pre deduška, Môj skvelý brat Robinzon, Tóno, ja amravce, Ostrov kapitána Hašašara, Rozprávky zčervenej ponožky alebo o menej známe knihy Minka aPyžaminka, To decko je blázon, spisovateľkino rozprávanie definuje vprvom rade hravosť.
Keď koncom 60. rokov Jaroslava Blažková emigrovala do Kanady, jej prvá literárna etapa sa vnašich vtedajších politických končinách uzatvorila nemilosrdnou pečiatkou – viac nepublikovať. Po revolúcii vroku 1989 sa autorkinej originálnej a nápaditej próze opäť prinavrátila patričná dôstojnosť aobdiv, ktorý pretrváva. Zomrela vroku 2017, no zanechala tvorbu, ktorá je výsostne originálna a nadčasová.
Odvaha a novátorstvo
Jaroslava Blažková sa do literárneho povedomia dostala v50. rokoch minulého storočia ešte ako redaktorka denníka Smena. Svoje výrazné ana tú dobu veľmi nezvyčajné poviedky začala po politickom odmäku publikovať vlegendárnom časopise Mladá tvorba azaradila sa tak do skupiny mladých objavných autorov snázvom Generácia 56.
Blažkovej texty definovala spontánnosť, hovorový jazyk, prirodzenosť, ale aj irónia aschopnosť nahliadnuť pod povrch vecí, vzťahov, politických konštruktov. Debutom Nylonový mesiac preukázala svoju vyzretosť aštylistickú itematickú jedinečnosť.
Vúvodnej poviedke, ktorá sa stala predlohou pre rovnomenný film, ale aj vďalšej poviedkovej zbierke snázvom Jahniatko agrandi, Blažková otvára dovtedy tabuizovanú tému ženskej slobody vpartnerských erotických vzťahoch astáva sa tak československou priekopníčkou feministických tém (za čo si, samozrejme, vyslúžila aj niekoľko nepríjemných kritík).
Okrem spomenutého novátorstva sa spisovateľkina próza pre dospelých prihovára čitateľom svojou odvahou pomenúvať vnútorné svety hrdinov, odvahou prehovoriť ich jazykom anakoniec odvahou stáť si za týmto svedectvom.
Dielo, ktoré dýcha
Koncom 50. rokov av60. rokoch vydáva autorka simultánne knihy pre deti amládež ipre dospelých – teší sa čoraz väčšej čitateľskej obľube, ako aj oceneniam zradov literárnych teoretikov. Zlom prichádza na pomyselnom vrchole jej spisovateľskej kariéry, keď sa koncom 60. rokov oslovo nemilosrdne aopätovne prihlásil politický režim avojská Varšavskej zmluvy dali jednoznačne najavo, kam sa asi budúcnosť krajiny bude uberať.
Blažkovej manžel, hlboko otrasený nedávnymi 50. rokmi, vydal za rodinným stolom neoblomné stanovisko – emigrácia. Atak Jaroslava Blažková opúšťa svoj jazyk, rodinu, krajinu, priateľov as doráňaným srdcom letí do Kanady, aby tu začala nový život na slobode.
Autorsky sa síce odmlčí, ale ako literárna redaktorka pôsobí aj vzahraničí - vo vydavateľstve ´69 Publishers Josefa Škvoreckého aZdeny Salivarovej. VČSSR ju rehabilitujú až po roku 1989, a keď znovu začína písať, prichádzajú na svetlo knižných políc aj jejnovšie texty. Okrem reedícií kníh zo 60. rokov publikuje nové knihy pre deti Minka aPyžaminka (Aspekt, 2003), Traja nebojsovia aduch Miguel (Q111, 2003), pre dospelých - Svadba vKáne Galijejskej (Aspekt, 2001) adve autobiografické knihy Happyendy (Aspekt, 2005 - Cena čitateľov SME) aTo decko je blázon (Q111, 2013), ktoré sa dostali do finále Ceny Anasoft litera.
Vroku 2017 zkanadského Ontaria prišla smutná správa, že Jaroslava Blažková po ťažkej chorobe zomrela... No jej dielo dýchať neprestáva. Vydavateľstvo Buvik vzápätí, vroku 2018 pripravilo reedíciu legendárnych Rozprávok zčervenej ponožky silustráciami Jana Schmida (3. vydanie, 1. vBuviku) ana sklonku uplynulého roka vydal Buvik zautorkinej pozostalosti aj pôvabnú knižku Mačky letia do Kanady silustráciami Martiny Matlovičovej.
Ona sama je ostrov
Mačky letia do Kanady aRozprávky zčervenej ponožky sú tematicky celkom odlišné, apredsa obsahujú onen charakteristický kumšt Blažkovej tvorby. Keď britský autor Andy Stanton vydal vroku 2006 prvú knihu zo svojej rozsiahlej série oPánovi Gumovi ajeho šialených historkách zo Spitej Lehoty, čitatelia arovnako aj literárni kritici boli nadšení jeho novátorstvom.
Andy Stanton vraj svojím nekonvenčným humorom anarušením štruktúry textu celkom zbúral mýty otom, ako by mala detská rozprávka vyzerať.
Nuž, bola tu ešte jedna taká osobnosť – dávno pred Stantonom. Atou je práve Jaroslava Blažková. Jej literárny štýl možno len ťažko vtesnať do nejakej literárnej množiny. Ona sama je ostrov. Fantázia, humor, dekonštrukcia textu, hravosť a živý autentický jazyk sú opornými bodmi, na ktorých tento ostrov stojí.
Mačky letia do Kanady je rozsahovo itematicky útlejším dielkom, kde sú hlavnými postavami dve bratislavské mačky, ktoré teta Jozefína pozve na návštevu do Kanady. „Princezka mala ružové oči amodrú zásteru, Lízička mala modré oči aružovú zásteru.“ Achlpaté hrdinky idú, tešia sa apripravujú.
Balia pelerínku, klbko ovčej vlny, jednu náušničku aďalšie nevyhnutnosti amieria na letisko, kde ich strážnici takmer zastavia, pretože na kontrolnom páse im zacengal staniol.
Užívajú si snívanie oKanade, sú naradostené zpredstavy, že sa znich stanú svetobežníčky apochutnávajú si na dobrotách, ktoré im nosí letuška vlietadle. Sú skrátka vo svojej mačacej koži šťastné aslobodné. To zknihy aj cítiť. Ľahkosť bytia, veselosť aotvorenosť voči novým dobrodružstvám. Príbeh je popretkávaný vtipnými momentmi a mačacím šibalstvom. Blažková šikovne narába sjednotlivými motívmi atriumfuje nevídanou jazykovou slobodou. Rozhodne nejde opokojne plynúce nežnučké rozprávanie. Láskavé áno, pokojné však nie.
Mačky letia do Kanady je hravým, dynamickým čítaním, vktorom autorka deti vťahuje do deja aj vďaka schopnosti rozvíjať ich obrazotvornosť akoncentráciu. Zároveň ich však nenúti hľadať vtexte morálne posolstvá ani iné formy poučení. Pozýva ich skrátka na výlet, kde sa dobre zabavia. Na tom nesú zásluhy aj šantivé, farebné atrocha nespútané ilustrácie Martiny Matlovičovej.
Studnica nápadov
Rozprávky zČervenej ponožky sú rozsiahlejším ahutnejším dielom Jaroslavy Blažkovej. Ide doslova okultové dielo, ktoré oslovuje už niekoľko generácií po sebe. Včasoch komunizmu sa kniha ocitla načiernej listine, ato aj napriek tomu, že za ňu autorka bola vyznamenaná. Rozprávky skončili všrotovni aich budúcnosť bola dlho nejasná.
Po roku 1989 sa im, našťastie, dostalo patričného uznania avsúčasnosti je pre deti dostupná ich pôvabná reedícia. Rozprávky sú zložené zviacerých pútavých, veselých atrocha bláznivých príbehov, pričom dohromady vytvárajú kompaktný ačitateľsky príťažlivý celok.
Ústrednou postavou nie je ani tak malý Marek, ktorému sa vškôlke ani za svet nechce spať, ako skôr jeho pršteky na nohách, ktoré jeden po druhom vykúkajú zponožky amenia sa na rozprávačov skvelých historiek. Čatár Palec Marekovi porozpráva, ako to bolo sdvoma medovníkovými generálmi, čo sa pretekali, ktorý znich je najsmelší. Prštek Prostredník zelený poľovník zase včase škôlkarského spánku ponúka príhodu oveľkom boji trpaslíkov Makovníkov so zlými Piži (pretože každá vec má svojho dobrého ducha, tak aj mak na poli má svojich Makovníkov).
Nebyť zlých provokatérov, tvorčekov menom Piži, neviedlo by sa Makovníkom zle. Po ich nástojčivej provokácii sa Makovníci musia skonsolidovať asPiži zatočiť. „No Piži nezatlieskali. Len zízali. Azízali. Keď sa prvý spamätal, zacvakal zubami azakričal: Tak vy sa tu chvastáte spevom? Veď čo inšie by ste aj mohli, Vy obyčajní šprndlíci! Vy náprstky! Vy ihličky! Vy bavlnky! Komu sa vy budete vyškierať? Nám Piži? Obrom, hrozným kobrom? Nám sa vyškierať nebudete!“
Najnovšie vydaná Blažkovej tvorba deťom ponúka bohatú studnicu nápadov, hier aveselých príhod. Učí ich slobode vuvažovaní,slobode pri vnímaní textu ako takého, rozvíja ich humor iobrazotvornosť. Autorkina tvorba je slobodná vo všetkých aspektoch, apreto vôbec nezáleží na tom, vakom roku vznikla.
Ceny pre J. Blažkovú
Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka za noveluNylonový mesiac(1961)
Cena Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu pre mládež za knihuOhňostroj pre deduška(1963)
Cena UNESCO–čestný diplom H. Ch. Andersena za knihuOhňostroj pre deduška(1964)
Cena vydavateľstva Mladé letá za najlepšiu prózu roka za knihuMôj skvelý brat Robinzon(1968)
Cena vydavateľstva Mladé letá „Za jazykové majstrovstvo v literatúre pre deti“ za knihuRozprávky zčervenej ponožky(1969). Táto cena bola udelená po prvýkrát. Knihu vzápätí zošrotovali.
Cena Bibiany Trojruža za celoživotnú tvorbu pre deti (1999)
Diana Mašlejová (1987)
Spisovateľka pre deti, literárna publicistka a organizátorka vzdelávacích projektov pre rozvoj detskej čitateľskej gramotnosti. Napísala dve zbierky poviedok pre dospelých, sedem kníh pre deti a dve audioknihy. Žije a tvorí v Bratislave.
Foto: Peter Procházka
