ղľáԾ
BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre detivyhlasuje každoročne súťaž Najkrajšie knihy Slovenska. Spoluorganizátormi súťažesú –Ministerstvo kultúry SR,Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Slovenská národná knižnica a Zväz polygrafie na Slovensku.V súťaži sa hodnotívýtvarná a grafická stránkakníh, ako aj úroveň ichpolygrafického spracovania.
Tento rok si za Najkrajšiu detskú knižku odniesla kniha Michala Hvoreckého: Lebopreto silustráciami Petry Lukovicsovej vydaná Slovenským literárnym centrom vroku 2022.
Cenu prevzala Ľubka Kepštová, šéfredaktorka časopisu Ծč. Ku knihe sa vyjadrila členka poroty Dipl. Ing. Hana Križanová, MA zBIBIANY: „Iustrácie ku knihe sú mimoriadne vhodné pre danú vekovú kategóriu, popisné, ale aj vtipné ahravé. Zaujímavo dopĺňajú text, ktorý otvára rôzne etické amorálne situácie vbežnom živote. Vďaka sviežemu spracovaniu kniha napriek náučnému rázu nepôsobí nudne, ani odradzujúco, práve naopak. , ktoré knihu vydalo, dáva dobrý príklad, ako sa knihy dajú robiť atraktívne azároveň obsahovo hodnotne, ako originálna vizualita napomôže komunikovať zložité témy aľahšie zaujme mladých čitateľov ačitateľky“.
VKolekcii Najkrajších kníh Slovenska 2022 vsekcii krásnej literatúry bola ocenená ďalšia kniha zprodukcie SLC.Janko Kráľ:Narodil som sa pre nepokoj sgrafickou úpravou Pavla Bálika.
Cenu prevzala Dana Podracká, Vedúca oddelenia domácich projektov. Knihu ocenil člen poroty Mgr. Art. Martin Mistrík, Slovenské centrum dizajnu: „Konceptuálne mimoriadne bystré ačisté. Vcelom vizuálnom spracovaní sa akoby odráža duch Janka Kráľa – nekonformita, revolučnosť, ale aj poctivosť apracovitosť. Tým, že Kráľovu skutočnú podobizeň nepoznáme, je motív tajomného portrétu na obálke trefný. Zaujímavé sú samotné ilustrácie, kde súčasné nástroje umelej inteligencie (AI) generujú podobizeň Janka Kráľa do rôznych portrétnych podôb, atmosférou pripomínajúc obrazy zobdobia romantizmu. Kniha poskytuje súčasný pohľad na históriu, čo výborne odzrkadľuje grafická úprava svojím gridom, kombináciou moderného grotesku a „rádoby“ dobového serifu, ako aj využitím AI technológie. Odvážne je aj orezanie knižného bloku len zdvoch strán, čím kniha získava efekt nepokojných listov. Vyzerá to ako chyba, zle sa to listuje, no krásne imituje impertinentnú osobnosť „divného Janka““.
bude prístupná v Galérii Dušana Rolla v BIBIANEod 28. apríla.
Krátky rozhovor s autorom knihy Lebopreto Michalom Hvoreckým:
Popri beletrii ste sa začali naplno venovať písaniu detskej literatúry. Prečo?
Otcovstvo ma veľmi zmenilo. Ako človeka aurčite aj ako autora. Pretvorilo časť mojich priorít aj hodnôt alebo ich upevnilo. Som otcom troch detí astarostlivosť one tvorí veľkú časť môjho života, premýšľania avôbec celej zmätenej každodennosti. Už dvanásť rokov čítam nahlas veľa detských kníh. Popri tom som začal vymýšľať vlastné príbehy apostupne som ich aj zapisoval. Pristupoval som ktomu žánru sveľkou pokorou. Nesmierne ma baví robiť podujatia pre žiačky ažiakov. Robím ich dialogicky avždy sa od detí veľa naučím. Volajú ma teraz do mnohých škôl. Je to podnetná skúsenosť ajponor do stavu školstva a výučby jazyka aliteratúry.
V čom sú podľa vás detské knihy výnimočné?
Deti sa rozvíjajú najmä vďaka príbehom. To síce aj dospelí, ale deti výraznejšie. Dnes už vieme, že práve vďaka rozprávačstvu deti dokážu pochopiť fakty, ktoré sa denne naučia. Ich racionálny mozog zbiera stále nové informácie, noich emočný mozog ich spracúva aformuje dohromady prostredníctvom príbehov, dáva im takpovediac hlbší zmysel. Tak sa tvorí aj to, čomu deti nakoniec veria. Dobré detské knihy vedia skutočne meniť životy klepšiemu. Je to aj obrovská zodpovednosť, ale aj krásna výzva.
Vráťme sa späť v čase, predsa len sa dnes vydávajú celkom iné detské knihy ako kedysi. Ktorá kniha vášho detstva by si podľa vás zaslúžila ocenenie v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska?
To, čo pre dnešné deti znamená Harry Potter, to bola pre mňa séria oMuminovcoch od Tove Janssonovej. Jazyk Mumintrolla ajeho rodiny sme sa sbratom naučili apoužívali sme ho medzi priateľmi. Až ako dospelý som si uvedomil, aké sú to čarovné a smutné rozprávky, ktoré pokojne môžu čítať nielen malí, ale aj veľkí. Dodnes ich milujem. Až oveľa neskôr som podrobne spoznal aj autorkin dramatický život, jej queer identitu, boj ouznanie, jej odvážne antifašistické postoje. Je to moja hrdinka. Rád sa vždy znova vnorím do sveta mumintrollov, hemulov, hattifnatov, filifjoniek a iných severských bytostí ako nezabudnuteľná slečna Snorka, Sniff či Snusmumrik.
S autoromsa zhovárala editorka a odborná redaktorka Alexandra Jurišová
