Rozlúčka s Iljom Zeljenkom

Vpiatok 20. júla sa slovenská kultúrna verejnosť rozlúčila svýznamným hudobným skladateľom Iljom Zeljenkom, autorom mnohých skladieb, autorom hudby kmnohým slovenským filmom, ale aj priateľom slovenských spisovateľov, ktorý zomrel vo veku 74 rokov.

Vbratislavskej Redute sa s ním rozlúčili kolegovia hudobní skladatelia ainterpreti, filmári, za MK SR riaditeľ odboru umenia Martin Sarvaš. Vpodaní M. Dočolomanského zaznela aj jeho poézia, vpodaní Varchalovcov úryvky zo skladby Musica slovaca. Vhale bola inštalovaná výstava fotografií atextov ojeho živote adiele. Autorom scenára výstavy a autorom fotografií je Viliam Gruska.

Zeljenkovo dielo si svojím novátorstvom, hudobnou atematickou rozmanitosťou aoriginalitou získalo uznanie domácej izahraničnej odbornej kritiky aj vysoké spoločenské ocenenie. Už počas štúdia kompozície uprofesora Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení vBratislave začali vznikať jeho prvé klavírne diela a od roku 1953 aj skladby pre symfonický orchester. Vnasledujúcich rokoch adesaťročiach vznikli sonáty asymfónie, diela pre komorný orchester, sláčikové kvartetá, množstvo koncertných akomorných kompozícií, ale aj hudba na ľudové motívy i na texty slovenských básnikov, medzi nimi nezabudnuteľný

Osvienčim, novátorská skladba pre sólový hlas, zbor aorchester zroku 1959, ktorá patrí knajsilnejším avýpovediam oľudskom utrpení. Popri množstve diel zoblasti vážnej hudby sa stal aj jedným znajvýznamnejších tvorcov filmovej hudby. Jeho hudba kfilmom Š. Uhra, E. Grečnera, M. Hollého, M. Slivku aďalších režisérov otvorila cestu knovému vnímaniu hudby ako rovnocennej umeleckej zložky filmového diela. Jeho hudobné novátorstvo sa najmä všesťdesiatych rokoch prejavilo vo všetkých hudobných žánroch, vrátane elektroakustickej hudby. Na vrchole tvorivých síl ho vroku 1968 vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov. Nadlho sa tak pretrhlo jeho spojenie s hudobným publikom. Až po roku 1989 sa jeho dielo vracia na koncertné pódiá, stále rovnako živé, novátorské apôsobivé. Zároveň sa stávapredsedom festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Od roku 1996 vyučoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení vBratislave. Vroku 2001 mu bola udelená Cena SOZA za najúspešnejšiu skladbu voblasti vážnej hudby Musica slovaca aVeľká cena za celoživotný prínos kslovenskej hudobnej kultúre, vroku 2002 Cena ministra kultúry SR za celoživotnú tvorbu avroku 2004 Krištáľové krídlo.

Vjúni 2006 sa Ilja spolu s manželkou MUDr. Máriou Zeljenkovou (v červenom klobúku dole) zúčastnil na odhaľovaní pamätnej tabule Vincentovi Šikulovi vDubovej. Na podujatí boli prítomní aj zástupcovia Literárneho informačného centra. SĽubomírom Feldekom aJozefom Mihalkovičom ho pri tejto príležitosti zvečnila Ľubica Suballyová.