ղľáԾ
Alta Vášová - prozaička, píše knihy pre deti a mládež, scenáristka, autorka libriet muzikálov (Neberte nám princeznú, Cyrano z predmestia). Za knižku Ostrovy nepamäti sa v roku 2009 stala držiteľkou literárneho ocenenia Anasoft litera. V novembri tohto roku získala Cenu Bibliotékyzaprózu Sfarbenia.
Vyštudovali ste matematiku afyziku. Pritom píšete knihy ascenáre anavyše máte veľmi blízko kvýtvarnému umeniu. Ako akedy ste sa zo sveta čísiel avzorcov dostali kumeniu aliteratúre?
Prvé krátke prózy som publikovala skutočne ako učiteľka šiestakov až deviatakov. Pokúsila som sa vtedy aj oštúdium dramaturgie na FAMU, no prešla som len talentovkami. Itak som sa však naďalej zaujímala ospoluprácu sfilmármi avďaka skvelému dramaturgovi Petrovi Balghovi som dostala príležitosť vtelevíznej filmovej tvorbe. Tak vznikol Román obase vréžii Vida Horňáka aSladké hry minulého leta vréžii Juraja Herza. Moje scenáre mali výrazný výtvarný charakter anašťastie aj skvelých kameramanov, Vincenta Rosinca aDoda Šimončiča. Aťahať naplno obe povolania sa ozaj nedalo.
Vaša zatiaľ posledná knižka Sfarbenia bola ocenená na knižnom veľtrhu Bibliotéka – Pedagogika. Porota Vás vybrala spomedzi desiatich finalistiek. Čo pre Vás toto ocenenie znamená?
Pravdaže, uvedomila som si silnú konkurenciu kníh ostatných finalistiek, boli to zaujímavé, nekaždodenné prózy. Nemohlo by ma uraziť ani zaskočiť, keby bola ocenená iná autorka. Oto viac si cením rozhodnutie poroty pod vedením Dušana Dušeka, Mirky Vallovej aostatných jej členov. Je to silný podnet pre ďalšiu prácu.
Veronika Šikulová práve túto knižku vjednom článku veľmi pekne avýstižne charakterizovala ako „akúsi výstavu obrázkov, vznikajúcich v ateliéri vlastnej duše“, teda Vašej duše. Prečo ste na tieto príbehy aich opis zvolili práve farby? Aj keď nemôže byť reč o „základných farbách“, aké sme sa učili ako malé deti...
Výtvarníci združení v skupine A-R mi udelili vroku 2010 svoju výročnú cenu Christmas. Ocitla som sa tak medzi ocenenými osobnosťami českého aslovenského kultúrneho sveta. Dostala som album soriginálmi členov skupiny Mariána Meška, Vlada Kordoša, Mariana Mudrocha, Igora Minárika, manželov Bočkayových, Otisa Lauberta aostatných, no nielen to: medzi obrazmi sa nachádzajú napríklad aj diela držiteľov výročných cien zpredchádzajúcich rokov - Joža Jankoviča, Milana Paštéku, Rudolfa Filu, Jindřicha Štreita, Jiřího Valocha, čiknižka Ludvíka Vaculíka. Ako odpoveď som začala písať svoje farebné prózy. Ako poctu týmto skvelým výtvarníkom.
Každá Vaša kniha je vždy veľmi očakávaná, nepatríte medzi autorov, ktorí produkujú jeden titul za druhým. Mohli by ste prezradiť milovníkom literatúry anašim čitateľom, na čom pracujete práve teraz?
Je to pravda, píšem pomaličky, rýchlosťou slimáka. Nejaká krátkodobá slimačia stopa možno ostane. Vnáhodnom čitateľovi, vjednom, dvoch... Naďalej zhromažďujem svoje zápisky, aby mi myšlienky neušli do neznáma. Ak budú zaujímavé apublikovateľné, ponúknem ich znova Olegovi Pastierovi. A nedávno som dokončila zbierku kratučkých poviedok Menoslov. Teraz čakám, čo mi onich povie môj prvý anáročný čitateľ, manžel aliterárny kritik Peter Zajac.
Benita Tettingerová
