Vrámci letného festivalu Pohoda aj tento rok v areáli tren膷ianskeho letiska
vyrástol na pár dní Literárny stan Martinus.sk s nabitým 30-hodinovým
programom, ktorý otvoril v piatok 8. júla ráno o deviatej vydavate木 Koloman
Kertész Bagala u啪 tradi膷ným Literárnym cirkusom.
Re钮azové 膷ítanie spustil herec Boris Farkaš, aj za prítomnosti autora
textu, pohodovo-literárneho hedlajnera Dušana Mitanu, 膷ítal úryvok
z ešte nepublikovaného rukopisu, nasledovala beseda s Mitanom, v rámci
ktorej spisovate木 vyjadril po膷udovanie nad tým, ko木ko 木udí si prišlo pozrie钮
literárny program u啪 tak skoro ráno – bol toti啪 presved膷ený o tom, 啪e mladí
木udia na festivale budú v takom 膷ase ešte spa钮. Po Mitanovi 膷ítali 膹alší
autori – Marek Vadas ešte nepublikovanú poviedku Pozorovate木, So艌a
Uriková text Vystrelím ti ru啪i膷ku z jej debutu 沤ivé ploty, Tomáš Varga
poviedku, ktorú si pripravil špeciálne pre festivalové obecenstvo, Peter
Balko z pripravovaného rukopisu o kopá膷och hrobov a na záver Laco
Kerata z románu Suché roky, na ktorom v sú膷asnosti pracuje. Kvalita
tohto literárneho „lajnapu“ u啪 v prvom bloku celého programu bola ešte
pod膷iarknutá jubileom vydavate木stva KK Bagala, ktoré tento rok oslavuje
诲惫补诲蝉补钮辫&补耻尘濒;钮办耻.
V tom istom roku zakladal vydavate木stvo aj Peter Mil膷ák, jeho Modrý
Peter teda oslávil rovnaké výro膷ie hne膹 v nasledujúcom bloku – prózu tak
vystriedala poézia a postupne sa predstavili gra铿� k a ilustrátor Marek Or-
mandík a básnici 慕uboš Bendzák, onedlho debutujúci Ladislav Lipcsei,
Peter Mil膷ák a blok ukon膷il Osamelý be啪ec Ivan Štrpka, ktorý okrem toho,
啪e pre膷ítal 膷osi zo svojich starších textov, avizoval novú knihu – zatia木 nesie
názov Fragment (rytierskeho) lesa. Do tretice 25 rokov na tohtoro膷nej Pohode
v literárnom stane oslávilo v sobotu 9. júla ve膷er o piatej divadlo Stoka.
Najvä膷šími menami v literárnom stane boli azda tri spisovate木ky - Åsne
Seierstad, ktorá porozprávala o svojej knihe o Andersovi Breivikovi Jeden
z nás: Príbeh o Nórsku, Sýr膷anka Rasha Abbas, momentálne 啪ijúca v Nemecku
a po木ská spisovate木ka Olga Tokarczuk.
Åsne Seierstad v rozhovore s moderátorom Tomášom Bellom prezra-
dila, 啪e ani po napísaní knihy o masovom vrahovi Andersovi Breivikovi,
ktorého 膷in v júli roku 2011 otriasol svetom, si nie je stopercentne istá jeho
motiváciou. Prekurzorom však pod木a autorky iste je problematické detstvo
Breivika a jeho zlo啪itý vz钮ah s matkou. Breivikov príbeh je pod木a Seierstad
„príbehom o odmietnutí“, na základe 膷oho autorka pova啪uje za dôle啪itú
metódu prevencie terorizmu v akejko木vek podobe najmä sociálnu integráciu
a inklúziu – aby 啪iadny 膷lovek nemal pocit, 啪e nikam nepatrí. Spisovate木ka
taktie啪 vidí typologickú podobnos钮 medzi Breivikom a inými teroristickými
útokmi, ktoré v posledných rokoch zasiahli Európu a svet, ktorá má korene
pod木a nej práve v komplikovanom detstve aktérov. Navyše, nórska spolo膷nos钮
a polícia pod木a Seierstad neboli pripravené na takúto udalos钮, autorka však
dúfa, 啪e sa u啪 ni膷 podobné nestane.
Rashu Abbas spovedal Michal Hvorecký, ktorý sa pýtal na celkový lite-
rárny kontext v sú膷asnej Sýrii. Spisovate木ka vysvetlila, 啪e sýrska literatúra
má dlhú históriu a tradi膷ne v nej bola silná najmä poézia, no v sú膷asnosti sú
v kurze hlavne romány. Problémom je pod木a Abbas vyu膷ovanie literatúry,
ktoré kladie dôraz na tradi膷né diela, 膷o sa deje na úkor sú膷asnej literatúry,
napriek tomu je vraj v Sýrii ve木mi populárny napríklad Franz Ka a. Autorka
potom pre膷ítala úryvok zo svojej knihy Vynález nemeckého jazyka v arab膷ine,
následne Michal Hvorecký pre膷ítal o 膷osi dlhšiu 膷as钮 textu, ktorú prelo啪il nie
z arabského originálu, ale u啪 z nemeckého variantu. Abbas komentovala aj
svoju skúsenos钮 s nem膷inou – najprv sa prihlásila na jazykový kurz, potom
skúšala „školu 啪ivota“, tá však bola zatvorená, ke膹啪e Berlín膷ania sa pri „Ich
bin…“ vetách za膷ínajú ve木mi rýchlo nudi钮 a automaticky prepínajú do angli膷tiny.
S po木skou spisovate木kou Olgou Tokarczuk sa zhováral Peter Michalík aj
o tom, v akých podmienkach sa aktuálne pohybuje stredoeurópsky román –
autorka poznamenala, 啪e momentálne akoby sa všetko sústavne menilo, 膷o
pod木a nej presne vyjadril 铿� lozof a sociológ Zygmunt Bauman. 膸alej Tokarczuk
dodala, 啪e postupne sa v膹aka rastúcej 膷itate木skej popularite chtiac-nechtiac
stala politickou autorkou – celkovo debata konvergovala okolo vz钮ahu litera-
túry a politiky, tie sú pod木a spisovate木ky neoddelite木né a „ka啪dý spisovate木,
ktorý sa stane v tomto zmysle politickým, je 啪ivý spisovate木“.
Zo zahrani膷ných autorov sa predstavil ešte Jáchym Topol, domácu litera-
túru reprezentovali u啪 tradi膷ne 铿� nalisti aktuálnej Anaso litery 2016, novú
kni啪ku s názvom Východ z raja na Pohode uviedol do 啪ivota Agda Bavi Pain,
úryvky z nej 膷ítali Jana O木hová, Viktor Horján a Richard Stanke. Zaujíma-
vos钮ou je, 啪e kni啪ka na prebale nesie varovanie, 啪e ide o „divokú literatúru“.
Básnici sa predstavili v samostatnom bloku, mladí prozaici zasa v rámci
besedy o literárnej sú钮a啪i Poviedka, ktorá bola spojená s vyhlásením jej ju-
bilejného 20. ro膷níka. Literárny stan však najviac praskal vo švíkoch po膷as
liteRAPtúry, v ktorej formou umeleckého prednesu raperi Vec, Bene, Shomi
a spevák Hafner recitovali svoje texty.
V rámci programu mali návštevníci festivalu mo啪nos钮 sledova钮 aj nieko木ko
zaujímavých diskusií, ktoré neboli venované priamo konkrétnemu autorovi
alebo knihe, ale mali širší záber – napríklad diskusia o tom, ako má vyzera钮
preklad, 膷i o „útrapách“ kni啪ného redaktora a o tom, ako vzniká kniha.
Jedným z 钮ahákov však bola aj silne obsadená debata o dejinných a sú膷as-
ných podobách cenzúry – moderoval ju 铿� lozof Fedor Blaš膷ák, v diskusii boli
spisovate木 Dušan Taragel a literárni vedci Ivana Taranenková z Ústavu
slovenskej literatúry SAV a Petr Píša z Ústavu pro 膷eskou literaturu AV 膶R
–, ktorá je znovu aktuálna v膹aka polemike okolo zoznamu stredoškolského
„povinného 膷ítania“ a toho, 膷i v tomto zozname majú alebo nemajú, respektíve
mô啪u alebo nemô啪u by钮 zahrnuté texty zbierky Petra Piš钮anka a Dušana
Taragela Sekerou a no啪om.
