ղľáԾ
Miroslav Cipár debutoval ako ilustrátor knižky Ľubomíra Feldeka Hrapre tvoje modré oči, ktorá bola zpolitických dôvodov vroku 1958 kompletne zošrotovaná. Viac než po60rokoch teraz vychádza vpôvodnom prevedení.
Keď vroku 1957 Ľubomír Feldek, básnik azačínajúci redaktor vMladých letách, dostal na starosť organizovanie súťaže vleporelovej sekcii, vyvolal svojou iniciatívou malú revolúciu. Do súťaže vtomto (zhľadiska dejín literatúry) marginalizovanom žánri prizval viacerých svojich básnických kolegov – Viliama Turčányho, Miroslava Válka, Jána Stacha, Jozefa Mihalkoviča aJána Ondruša.
Sám Feldek sa zapojil štýlom jemu vlastným – vdeň uzávierky súťaže si, ako na to spomína vjednom zrozhovorov pre časopis Bibiana (4/2001), „odskočil do neďalekej kaviarne Palace napísať Hru pre tvoje modré oči.“ Súťaž napokon vyhrala Stachova Čokoládová rozprávka, druhá skončila Eleonóra Gašparová stextom Ceruzky agóly aVálkove Kúzla pod stolom spolu sFeldekovým textom získali tretie miesto. Keďže leporelo sa ako knižný artefakt pre najmenších nezaobíde bez obrazovej zložky, Feldek do jeho tvorby prizval aj viacerých začínajúcich výtvarníkov – medzi nimi Albína Brunovského aMiroslava Cipára.
Vďaka tejto iniciatíve, ktorú Feldek ešte zdôraznil vglose s príznačnýmnázvom Bude reč oliteratúre pre deti pre časopis Mladá tvorba (v apríli 1958), sa mohlo oliteratúre pre deti amládež sdefinitívnou platnosťou uvažovať ako oplnohodnotnej súčasti národnej literatúry, so všetkými estetickými atribútmi, aké prináležia umeniu ako takému.
Jasná odmietavá odpoveď
Feldek sa aj v poézii pre najmenších dovolával jej ďalekosiahlych zbraní, ku ktorým radil predovšetkým bohatý metaforický jazyk či originálnu hru so slovom ako jasnú odmietavú odpoveď voči básnickej prvoplánovosti, trivialite ainfantilnosti. Takýmto spôsobom nielenže povýšil dieťa na dôstojného partnera vumeleckej komunikácii, ale ho aj ustanovil ako dôležitý inšpiračný zdroj básnickej imaginácie.
Hra pre tvoje modré oči je pozvánkou do sveta fantázie, pestrofarebného snového predstavenia. Lyrický subjekt, básnik sdetskou dušou, prichádza kdieťaťu soslovením: ú! Dnes vnoci / v čiernom vreci / ukradne ťa kmín. / Ukáže ti fúru vecí, / vletí cez komín. Toto však nie je kmín, ktorý prišiel dieťaťu ublížiť (ako sme často zvyknutí myslieť si okmínoch), Feldek zneho robí impresária nevšedného cirkusu, kde sa vjednotlivých akrobatických či humorných číslach predstavuje zelenina. Fazuľa je tu tanečnica shrkálkami, cibuľa zasa veselý šašo, ktorý má kopec kabátov, slnečnice sú čínske žonglérky, uhorka je hadia žena...
Na dvoch vzácnych hostí vsnovom cirkuse celú noc dohliada mesiac – raz ako vzdialená žltá hudba, inokedy ako žlté klbko, ktoré visí vo vzduchu, či žmurkajúca guľa. Vtomto ohľade funguje mesiac ako centrálna metafora celého textu aje zároveň aj zdrojom mnohých ďalších asociácií.
Bezpečný fiktívny priestor
Feldekov jazyk je doslova presýtený originálnymi metaforami, synestéziami, no pritom je pre dieťa stále dostatočne zrozumiteľný. (Zvýskumov o detskej reči vieme, že synestetickú obraznosť, spájajúcu do jedného celku viacero rôznorodých vnemov – vizuálnych, audiálnych, haptických atď. – deti vútlom veku používajú úplne prirodzene, ako akýsi „nedokonalý“ spôsob poznávania ahodnotenia sveta). Feldekova poézia, pretkávaná neveršovanými pasážami, poskytuje dieťaťu bezpečný fiktívny priestor, radosť zobjavovania azároveň vdruhom pláne veľmi citlivo pracuje aj sprirodzeným detským strachom z nočnejtmy achvíľ, keď nie je mama nablízku. Keď sa cirkusové predstavenie skončí, kmín (ako umelecká projekcia samotného básnika) zverí poučenému dieťaťu kľúče od cirkusu, vráti sa sním domov ana pamiatku mu necháva knižku, ktorá sa volá Hra pre tvoje modré oči.
Text tohto leporela krásne ilustroval Miroslav Cipár, jeho bohatú obraznosť podčiarkol aj vizuálne. Vjemných farebných a čiernobielych kresbách zhmotňuje postavu kmína, chlapca aj jednotlivé zeleninové metamorfózy, apritom stále poskytuje detskému čitateľovi dostatočný priestor na vlastnú predstavivosť. Feldekovo ustanovenie dieťaťa za partnera vbásnickom dialógu Cipár výtvarne stvárňuje tak, že sa chlapcova postava objavuje pravidelne, na každej dvojstrane knihy.
Oslobodzujúca sila metafory
Dnes už vieme, že Feldekov odvážny výpad voči rigidnej, triviálnej aschematicky orientovanej poézii pre deti sa na konci 50. rokov 20. storočia neobišiel bez exemplárnej odozvy – celé pôvodné vydanie leporela dali vtedajší cenzori zošrotovať aFeldeka zMladých liet preložili do fabriky na výrobu televízorov na Oravu. Jeho estetický program soslobodzujúcou silou metafory, dôkladne podporený ďalšími básnickými aj výtvarníckymi osobnosťami, sa však už, našťastie, nedal zastaviť. Aaj keď sa Hra pre tvoje modré oči ksvojim čitateľom dostala už dávno viných vydaniach (napríklad v časopise Bibiana alebo vo FeldekovejModrozelenej knihe rozprávok silustráciami Albína Brunovského), táto konkrétna kniha vracia dnes jej autorom aj čitateľom to, čo im bolo ukradnuté pred šesťdesiatimi tromi rokmi. Aztoho môžeme mať všetci úprimnú radosť.
Markéta Andričíková (1974)
Vedecky apedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ vKošiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej asvetovej literatúre pre deti amládež aproblematike detskej recepcie.
Ľubomír Feldek: Hra pre tvoje modré oči
Ilustroval: Miroslav Cipár
Bratislava: Slovart, 2021
