ղľáԾ
Ján Maršálek (1965) píše poéziu, alevenuje sa ajliterárnej kritike apublicistike. Jeho piata zbierka básní Priečny rez (Post Scriptum ) prináša prierez tvorbou zposledných rokov, ale inávraty kstarším básňam, čo možno vnímať akoprejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby akontinuity hodnotových východísk. Tradičné poetické formy autor oživuje drobnými útvarmi, sčasti inšpirovanými východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, atroma rozsiahlejšími kompozíciami. Dielo uzatvára krátkym esejistickým textom snázvom Božský rez, ktorý poukazuje naautorove inšpiračné zdroje ibásnické smerovanie. Kniha vychádza vjúli.
Doma
Čisté biele pole
(všetko vyškrtané) –
zostáva ibapodstata
amožnosť začať
teraz aznova.
Čisté biele pole –
vyžehlený obrus
na kuchynskom stole.
Znak
Zbolesti báseň,
lebo čo bolí,
to jeskutočné.
Poézia naozaj –
ako cesta, ako život,
ako detský sen.
Zbolesti báseň,
spoza mraku slnko:
vypaľuje mi na čelo
znak víťaznej viery.
Krajinka zveršov (saikei)
* * *
Krajina menšia
ako obrázok –
deti sa tešia.
* * *
Koľko slov treba
na báseň? Krása
je zlomkom neba.
