ղľáԾ
Andrzej Jagodzińskije ďalším rezidentom v Banskej Štiavnici na rezidenciiTROJICA AIR. Venuje sa prekladu knihyDonbas. Svadobný apartmán v hoteli vojna.
Počas pobytu každého rezidenta a rezidentky sa v Banskej Štiavnici koná aj podujatie, na ktorom sapredstavia v tandeme s autorom alebo autorkou, ktorých knihy prekladajú.Vopiatok 4. septembra sa budúAndrzej Jagodziński a Tomáš Forrórozprávať o literatúre, prekladaní a publicistike vܳíԱ(Horná ružová 1, Banská Štiavnica) o 18:30..
Andrzej Jagodziński je poľský filológ, diplomat, publicista, prekladateľ a bývalý disident.V rokoch 1973 až 1978 študoval česko-slovenskú filológiu na univerzite vo Varšave.Počas štúdií spolupracovals poľskou a československou demokratickou opozíciou, bol sprostredkovateľom prvých kontaktov medzi KSS-KOR a Chartou 77. V 70.a 80.rokoch spolupracoval spoľskýminezávislými periodikami avydavateľstvami ačeskoslovenskými exilovýmičasopismi:Svědectví (Paríž), Rozmluvy (Londýn) a Obrys (Mníchov).
Od roku 1978 sa venuje prekladu českej a slovenskej literatúry do poľštiny. Preložil diela Václava Havla, Milana Kunderu, Bohumila Hrabala, Václava Kohouta, Jozefa Škvoreckého, Viktora Fischla, Jířiho Gruša, Egona Hostovského, Karola Sidona, Dušana Mitanu, Rudolfa Slobodu, Martina M. Šimečku a ďalších.
Prečo sa venujete práve prekladu knihy Donbas. Svadobný apartmán v hoteli vojna? Čím môže tento titul zaujať poľských čitateľov?
V Poľsku je vojna na Donbase stále sledovaná s veľkým napätím– s Ukrajinou zdieľame dlhú hranicu, ale predovšetkým dlhé spoločné dejiny, ktoré obsahujú dobré aj veľmi zlé, dramatické či dokonca kruté kapitoly. A navyše nás Ukrajina oddeľuje od Ruska, s ktorým malo v minulosti Poľsko väčšinou zlé skúsenosti. Pre všetky tieto a ďalšie dôvody úplná väčšina Poliakov veľmi fandí slobodnej a demokratickej Ukrajine.
Samozrejme u nás existuje veľa publikácií o vojne na Donbase, ale kniha Tomáša Forróa je, myslím si, medzi nimivýnimočná, pretože sprístupňuje čitateľom pohľad z oboch strán frontu. Jej autor tam navyše žil a zbieral materiály niekoľkomesiacov. Je to totiž "kniha kompletná"– sú v nej fundované politologické analýzy, participačná reportáž, prvky investigatívnej žurnalistiky, ale predovšetkým sú tu dojemne opísané osudy obyčajných zúfalých a väčšinou úplne nevinných ľudí, ktorým vojna zničila životy.
Držím Tomášovi palce, aby jeho kniha mala v Poľsku taký ohlas, aký si zaslúži. Budem sa snažiť mu v tom pomôcť.
Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?
Non-fiction literatúra je v Poľsku mimoriadne populárna a ja sám ju tiež veľmi rád čítam, keď mám čas. Doteraz som však ešte neprekladal literárne reportáže, preto napriek tomu, že som už preložil viac než 50 kníh, to bude v istom zmysle aj môj debut. Už to je výzva. Okrem toho musím starostlivo prispôsobovať jazyk prekladu jednotlivým kapitolám– iný je jazyk (aj štýl) odborného výkladu a úplne iný v okamihu, keď rozprávač cíti na chrbte hlaveň samopalu. Sú to však bežné prekladateľské otázky a verím, že si s nimi poradím.
Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?
Áno, mimo vlastnejpracovnedokážem pracovať veľmi dobre, pretože ma k tomu prinútil život (i keď som si na to zvykal dlhé roky). Keď som začínal s prekladom a písaním, žili sme so ženou a dvoma malými deťmi vo Varšave v garsónke o rozlohe 23m2, a aj tak sme boli šťastní, že máme vlastný byt. Pracovať sa tam ale nedalo, tak som využíval ponuky susedov alebo kamarátov alebo som chodil na rezidenčné pobyty do "domovtvorivej práce" rôznych umeleckých organizácií. Zozačiatku to nebolo jednoduché, pretože prekladateľ potrebuje mať poruke kopu rôznych pomôcok, často nečakaných– aspoň ja to tak mám. Ale dnes, v dobe internetu, je to oveľa jednoduchšie. Navyše, zbavený vlastnej knižnice nemám toľko pokušení.
Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete - iné preklady, vlastné texty a pod.?
Mám taký zvyk, keď odchádzam na dlhšiu dobu, že si vždy beriem aspoň dve veci na preklad, plus niečo na čítanie. Takže okrem Tomášovej knihy momentálne "cez prestávky" prekladám aj jednu hru Viliama Klimáčka. Zobral som si tiež niekoľko textov zo starších poľských časopisov, ktoré som nemal čas prečítať, avšak tu v pracovni som našiel veľa zaujímavých slovenských kníh, takže novinové texty budú musieť počkať na inú príležitosť.
