ղľáԾ
13. 2. 1932 Úľany nad Žitavou - 14. 8. 2021 Bratislava
sobotu 14. 8. 2021 vo veku nedožitých 90 rokov zomrel vBratislave básnik Ján Turan, manžel spisovateľky Jany Šrámkovej aotec básnika Andrijana Turana. Popri tvorbe pre dospelých sa celý život venoval literatúre pre deti. Takmer 17 rokov pôsobil ako šéfredaktor časopisu Slniečko, ktorý previedol ťažkými rokmi normalizácie, asprofesionálnym redakčným kolektívom sa mu podarilo udržať jeho nadštandardnú literárnu ailustračnú kvalitu. Vďaka nemu sa nezopakoval fatálny osudový zvrat z50. rokov, keď bolo Slniečko pre ideologické a politické zmeny vykázané zo sveta detskej literatúry na 19 rokov.
Janko Turan sa spostupujúcim vekom čoraz hlbšie adôslednejšie vnáral do sveta literatúry pre deti. So skúsenosťami vedúceho editora vydavateľstva Mladé letá či riaditeľa Štátneho bábkového divadla vBratislave sa naplno venoval tvorbe pre deti mladšieho školského veku aprekladu. Jeho básne iprózy figurujú vmnožstve pôvabných knižiek pre deti, všlabikároch i čítankách. Vytvoril mnoho textov známych populárnych piesní.
Ján Turan patrí ku klasike slovenskej literatúry pre deti, overenej niekoľkými generáciami detských čitateľov. Kjeho devízam patrí predovšetkým dômyselná hra so slovom, humorný pohľad na svet aspontánna komunikácia sdieťaťom.
Ako redaktor literatúry pre deti a mládež pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá 33 rokov. V tom čase sa ako básnik etabloval predovšetkým svojou tvorbou pre dospelých. Akoby sa intuitívne vyhýbal konfliktu záujmov, lebo v poézii pre deti sa prezentoval len sporadicky. A tak podstatnú, tú umelecky najzrelšiu časť svojho diela pre deti vytvoril až po odchode do dôchodku.
„Kedysi som písal najmä poéziu pre dospelých,“ povedal autor vo svojom rozhovore sHelenou Dvořákovou vr. 2018. „Posledné desaťročia sa však venujem výlučne tvorbe pre raný školský vek. A svoju súčasnú tvorbu pre deti pokladám za spoločensky významnejšiu, závažnejšiu ičitateľsky úspešnejšiu.“ V spomínanomdôchodkovom veku napísal desať kníh pre deti. Polovica znich obsahuje okrem básní aj prozaické rozprávkové či poviedkové cykly: Keby Kubo kubom bol (1990), Makulienka (1993), Kocúrik na čerešni (2002), Taška Janka Hraška (2006), Smelá Apolienka (2012) či Snosom od zmrzliny (2015).
Smelej Apolienke autor vytvoril osvedčenú skladbu prozaických textov, poézie ahádaniek. Aj keď sa protagonistkou knihy stala prváčka Apolienka, kniha bola určená pre širšiu vekovú škálu. Striedanie rôznych žánrov aich kratučké rozsahy vytvorili priestor pre vábivú čitateľskú hru. Príbehy dievčatka ajej starého otca sú alúziou na autorove osobné zážitky. ich dialógoch sa objavujú obrázky dávneho detstva, ktoré prechádzajú videním dnešného dieťaťa adostávajú sa do zaujímavých a atypických kontextov.
Ján Turan sa vosvojej tvorbe prejavil ako úspešný tvorca tých najkratších básnických foriem, ako sú riekanky a hádanky. knižke Snosom od zmrzliny však netypicky prišiel s knihou dlhých lyricko-epických básnických textov. Sú to šibalské, komické, výmyselnícke a groteskné príbehy, ktorých spoločným menovateľom je humor a hyperbola. Témou básní je život v rodine aj v škole, svet detských radostí a výčinov, ale aj robotov, ufónov, prírody a zvierat. Neraz aj veľmi rozsiahle básne sa vyznačujú veľkou dávkou invencie a fantázie, skvelej práce s jazykom a básnickým inštrumentáriom, ktorý autor virtuózne ovládal.
Vo veku 86 rokov vyšla Jánovi Turanovi kniha O strašiačikovi, ktorý mal deduška. Vydavateľstvo Mladé letá ju zaradilo do úspešného projektu Moja prvá kniha. Autor vtom čase povedal: „Život spribúdajúcim vekom je čoraz zaujímavejší a spravnúčatami inak krásny a vzácny, lebo ho ubúda ako stromov.“
Také bolo aj obdobie strávené sJankom Turanom vredakcii Slniečka. Nebolo len vzácnou školou literatúry, ale aj ľudskosti.
čase, keď som vstúpila do redakčného kolektívu, bol Janko Turan čerstvým starým otcom. Akoby sa vňom narodilo nové dieťa. Mal plnú hlavu svojej vnučky Šimonky ato sa premietalo do jeho vzostupného nadšenia pre tvorbu pre najmenších. Kdeťom mal vrúcny vzťah. Raz, keď som prišla do redakcie so svojou štvorročnou dcérou, neváhal aukazoval jej, ako vie na prste roztočiť „lietajúci“ tanier. tom čase som čakala druhé dieťa avSlniečku na stole ma každé ráno čakalo jabĺčko zJankovej záhrady.
Toto spoločné obdobie bolo krátke, ale profesionálne intenzívne, pretože Janko si svoje myšlienky anázory nenechával pre seba. Bol náročný na kvalitu básní, ktoré do Slniečka vyberal, vychytával najmenšie remeselné chybičky, nikomu neodpustil lapsusy vmetaforách či nevýraznej pointe. Rovnako náročný bol aj na seba.
Pravidelne nás v redakcii zásoboval novinkami zo spisovateľskej society a príspevkami starších imladších autorov, ktorých chodil „vychytávať“ do legendárneho Klubu spisovateľov. Náš redakčný život bol plný diskusií, osobných rozhovorov, baniekedy aj škriepok, ale vtom bolo to čaro atvorivé fluidum, ktoré sa vznášalo vskromných pivničných priestoroch na vtedajšej Suvorovovej 3 (dnešná Dobrovičova).
Všetkých nás spájala láska kdetskej literatúre avšadeprítomná vôňa jabĺk zmilovanej záhrady Janka Turana.
Rozlúčka s Jánom Turanomsa bude konať v stredu 18. 8. 2021o 13.15 v krematóriu v Bratislave.
